Tak veselo-smutná. Tá láska-neláskavá. Sneh sa mieša s čokoládou. Zmes vskutku indiferentná,s chuťou nechuti. Duša bolí a zároveň spieva,lebo je farebná, lebo je struna, každú chvíľu iná melódia. Zahraná na city. Spieva a čaká.Až vznikne pieseň. Osobne skompomovaná.
20.12.2005 2.55
Prebudená zo sna. V ňom bola ohrozené moje ja. Hrozný sen. Ale keby len sen...A predsa to v ňom bolelo. Ale teraz som tu. Prebudená. Pamätám si tie farby. Marhuľovo-ružová. Taká ženská. Bola som to ja? No zrazu taká šťastná. Ten sen- chcel sa mi ukázať. Namiešané vnútro mňa a môjho ja. Už viem, kde budem nabudúce hľadať. Tam. Zaplavila ma žltá radosť. Vianočno-cukrová. Zrazu som sa mala. A ešte ten pohľad na nočnú oblohu. Žiarila tam moja planéta. B612. Znova som mohla kolísať dieťa. Srdce je jeho kolíska.
A ráno. Prišlo. Muselo prísť. Ako inak, ešte som predsa farebná- človečia. Na planétu sa vrátim až budem priezračná.
Hm, bol to len sen...
