Písmo:
A-
|
A+
Keď deň zmatnieva, nazvem ho menom Užniedňa a Eštenienoci. Uvedomím si, že som Zem nikoho, Život niekoho a Láskou všetkých.
Keď sa deň začína lesknúť, nazvem ho svojou Zemou, snom, ktorý si ustlal v spánku, mojím žitím, prebudenou Láskou.
Sedím na okne balkóna v relaxovanom stave. Hľadím si na lýtka a snívam o ich ponorenosti do 24 °-vej vody. O svojej nevodeodolnosti a vodeodolnosti čiernej, hneď pri tých, vďaka ktorým by som videla farbu tej vody.
A neskôr by mi lýtka nestačili.
O chvíľu pôjdem spať. Budem sa snažiť pochopiť zmysel prechodu, rozhrania medzi dňom a nocou, vodou a vzduchom, detstvom a dospelosťou, dievčaťom a ženou, chcením a odmietnutím, poznaním a vierou.
Všetko bude prirodzené. Lebo my ľudia sme bytím, nie uskutočnením.
