S nejakým chlapcom vo výťahu, sama vo výťahu. A že ma napadlo, čo ak, a obozretnosť, a ostražitosť. Vravím, že idem na 4. poschodie, ale neviem, či je to môj cieľ.
Štastne za dverami, nájduc, čo som hľadala. Obzerajúce si ma dieťa. Ten ich čerstvo narodený záujem o život, pohyb ľudských pier, pohyby tváre- najprv len obrysy- lemy, rozhrania medzi vlasmi a tvárou. Vlasy...
Včera ma stretla zázračnica. V nepoetickom Tescu. Spoznala podľa vlasov. To ten vietor. Oveje ľudí, odplaví z nich ilúzie, rozbije im sny, rozfúka túžby, opráši od obrazu falošného "ja" a potom im dá značku- Podľa vetra spoznáš človeka...
A to už budem skutočne ja. Tuším, že aj začínam byť. Lebo život nie je o snoch, ale o pravde.