
Vyvalím sa na lavičku do handrovej polohy. Sledujem ako sa mi nadvihuje bruchosrdce. Tak si uvedomím, že asi žijem. Slnko mi zakrýva očká svojimi paprčkami. Že vraj ešte nemám pozerať. Až potom! Až potom!
Tak sa pozriem do minulosti. Tá istá lavička. Ten istý život, ale úplne iný. Na zelený štvrtok som oslavovala 8 rokov. Až ma z toho chytá srdcokŕč.
Rastlinstvu dávam piť kakaový koktail. Kuknem k nemu a vystavím chrbát ulici. Ešteže nemám bedráče-tepláky. Susedia by mi videli hory-doly.
Možno ti nikdy nepoviem, že ťa ľúbim, milujem, zbožňujem. Lebo viem, čo to znamená. Ja ťa radšej budem ľúbiť.
Papa