A zriadila som si denníček s vetami. Strašne nezaujímavymi. Mne sa tak hrozne páčia:
C. G. Jung: "Jeden duševně chorý mně jednou řekl: "Pane doktore, dnes v noci jsem sublimátem vydezinfikoval celé nebe a žádneho Boha jsem přitom neobjevil." A tak jsme asi dopadli i my.
*Nepiješ. Nefajčíš. Si ako zviera. Múdre zviera.
Vstal z mŕtvych. A my?- vstaneme zo živých niekedy i my?!
Neberiem sa celkom vážne. A dobre robím. Včera vravím jednej spriaznenej duši: "Nie že sa vystrašíš, ale práve teraz mám pocit, že sa mi nechce žiť . Ale doslova. Nič mi nie je. Práve preto sa mi nechce.
"Chápem to. Ani mne sa teraz nič nechce."
A už sa smejeme, aký je ten život zvláštny. Až tak, že ma núti žiť ho.
Pýtam sa: " A ty? Ako sa dnes máš?"
" Radšej o tom ani nerozmýšľam. Nechcem vedieť ako sa mám."
Hmm, zvláštne.
Neberiem sa príliš vážne. A dobre robím.
Ach, vy motýle mojej fantázie.
Mamka mi vraví, že mám po tej medovej maske vybielenú tvár. Mami, dnes umyjem tie poháre. Robím si z teba srandu, lebo dnes si mimoriadne vtipná. Mám rada naše rozhovory pri formovaní tvarohových guličiek. A nekričíš na mna, že je z vytečeného džemu voda krvavofialová.
Chytá ma potreba byť publikovateľná celá. Ale ach, nemôžem. Nemôžem sa brať tak príliš vážne.
* Palková, D., Poštopkané srdcom
