Príkladne sa o mňa stará a ja, hoci tieto dni kvôli mnohopočetným fyzickým bolestiam trpím ako šlak, som vo vnútri vyrovnaná, spokojná, tešiaca sa z nášho manželstva. Z toho, že manželstvom sme začali zdieľať svoj byt aj svoje telá.
Po tom, čo urobil sobotňajší nákup, urobil fantastický kurací vývar a upiekol zvyšok kuraťa, povysával, ožehlil a medzitým sa mi rôznymi spôsobmi venoval. Dala som najavo, že takáto starostlivosť je pre mňa afrodiziakálna.
Hovorila som, že sa necítim prázdna, neviem čím to je, veď som tu zavretá, s minimom podnetov, mohla by som sa nudiť, mohla by som byť vyprahnutá a frustrovaná, no ja som pokojná rieka, modlím sa, hovorím tieto dni Bohu o svojich túžbach, myslím na veci, na ktoré som nikdy predtým nemyslela. Sú to dobré veci, no ich nadmiera by mohla byť kontraproduktívna (neviem nájsť jednoduché slová).
V piatok po práci šiel do tej mojej odniesť potrebné papiere kvôli poisťovniam a keď mi neskôr povedal, že tam počul jedno dieťa povedať dve, tie isté slová, ja som podľa toho, čo a ako to povedalo, presne vedela, o aké dieťa šlo, ktoré z nich to počul rozprávať.
Cestou sa zastavil v cukrárni a dal mi zabaliť dva zákusky, aby som sa potešila.
Počujem šumenie krvi, jej prelievanie v uchu, opuch, praskot, zaspávam tak na hodinu, dve a potom sa od bolesti v byte, v noci prechádzam.
Aký div, že bolesti tela sú také zhovievavé voči duši, ktorá vtedy nežiada veľa, len ma objím, pritúľ si ma, prilož svoje teplé líce na miesto bolestivého pulzovania, v noci len prítmie s akurátnym vyvážením svetla, myšlienky na skromnosť, prikrytie perinou, ležať v nej a počúvať ako v tichosti skoro tri hodiny varí alebo mi pripravuje ďalší čaj a to je jeho láska.
