Čakám ťa, oči mám opuchnuté od sĺz. Tie oči, o ktorých si včera hovoril a mne je z nich a prostredníctvom nich opäť do plaču. Som z toho vysilená, smutná a šťastná. Som dojatá. Keď myslím na to, čo bude s našimi budúcimi deťmi. Ako si mi o nich rozprával a pýtal sa, či ich budem mať rada. Či ich budem hladkať a dotýkať sa ich, sprchovať ich telá, najprv malé, potom väčšie. Keď si sa pýtal, či to tak bude, keď sa budú podobať na mňa. Spomínam si, ako mi často hovoríš, aby som neplakala kvôli tomu, že plačem a že zo mňa vtedy sála veľké teplo. Som milovaná a plačem.
Som milovaná a plačem a nesnažím sa to pochopiť.
Spala som vo svojich perinách. Je to pocit odovzdania, keď si do nich líham a viem, že nie sú čisté ako by som chcela. Sú plné mojich sĺz a škvŕn od krémov, ktorými sa natieram, keď si liečim kožu. Všimla som si, že aj slzy ju liečia, čistia, je po nich hodvábnejšia. Povieš, že moje telo je stvorené pre dotyk. Je tak málo vecí, ktoré sa mi páčia. Nie som človek, ktorého ohúri každá somarina. Pekných vecí pre mňa je ako šafránu. Alebo ako tých kvetov, čo rastú vysoko v horách a ja neviem či sú vzácne svojou (ne)dosiahnuteľnosťou alebo počtom. Tebe sa vo mne páči všetko, kto z nás je náročnejší?
Je dobré zo seba dávať nie preto, aby to bolo pekné, ale moje. Nech si s tým už poradí každý ako chce. Chcem sa na seba aspoň trochu pozerať tvojimi očami. Tvoja láska je pripomienkou lásky Boha. Nech to znie ako chce. Je jej malou ukážkou. Trailerom pre ten príbeh. Cítim to, vidím to, takto si to predstavujem. Čím viac biedy ti ukážem, tým viac lásky dostanem. Čím hlbší pocit, že som sklamaním, tým viac tvojho úžasu. Čím viac sa chcem skryť, tým viac ma chceš nájsť. Ja vzdorujem, ty dobýjaš. Odvraciam od teba tvár, bojujem s tebou a ty mi povieš, že nie je nič, čo mi máš odpúšťať, len ma pre veľa vecí milovať. Hovoríš, že sa ma nevzdáš a so žiadnym zloduchom sa o mňa deliť nebudeš.
Zaliala som nám čaj. Nech nás čistí. Nech nám uzdravuje boľavé hrdlá. Na stole horká čokoláda s malinami. Je od teba. Už dávno. Spomenula som si, ako si obdivoval, že mi tak dlho vydrží. Tvoj obdiv aj nad takými vecami. Keby som mala aspoň niečo z tvojho pohľadu. Keby som sa aspoň z časti videla tvojími očami. Neobviňovala sa ešte aj za dobré veci.
...
Než som ho spoznala, modlila som sa, aby jeho vlastnosti odrážali vlastnosti Ježiša. A takého ho teraz mám.
