Zdravie ako detoxikácia duše. Jednoduchosť, o ktorej hovoríme, že nie je ani snahou vynikať ňou. Úsilie vynikať jednoduchosťou.
Byť šťastnou v toto ráno pre mňa znamenalo voňať vanilku a v tichosti sa naraňajkovať. Rešpekt pred slovom - šťastnou. Strach plytvať týmto slovom, trúfať si, pomenovať sa ním. Ale ide mi srdce vybuchnúť, keď ku mne vystrie ruky dieťa a chce objať. V škole by nám skvelá J.Š. povedala, že v tej chvíli, to som ja - ja som tá, ktorá chce objímať. Bledé a cintľavé deti ku mne vystrú ruky a pomýlim si s nimi vzduch alebo halúzku, Hanka ako oriešok, miniatúrna so všetkým, čo je jej súčasťou. Táto radosť nebude nikdy klišé. Krása dieťaťa nemôže byť gýčom. Neprestáva byť táto radosť mojou. Mojou drahou.
Je tu čas, keď sa nesnažím zlé veci ničiť, ale dobré vytvárať. Nachádzam pôžitok v žehlení a v tom, keď mám vo svojich veciach poriadok. A láska muža nie je krátkodobou výtržnosťou.
Je hlbokou ~ Konštantnou ~ Milovanosti-vedomosťou.
V nočných snoch ma opúšťa a keď sa zobudím, je stále bližšie. Dôkladne sa ma pýta na každý detail prežívaného. Pýta sa tak, až je to pre rozum bolesťou. Ten rozum, ktorý by chcel mať vo všetkom jasno. Je bolestivé tŕhať pocit aj s koreňom. Takto pokračujúc si zo mňa tvorí kyticu. Prídu dni, keď kyticu položí na posteľ a všade naokolo bude zhasnuté svetlo.
A v tú noc bude za oknom smerom od nás letieť žiariaci biely šifón.
