Skromnosť, ničím nenabúrateľná empatia, ani zrnko podráždenosti, trpezlivosť pri rokoch, keď som stretnutie čo stretnutie hovorila o tom istom. Kde bola možnosť jeho sklamania, že by nebol schopný pomôcť? A kde sa často skryla moja viera, že zmena predsa len nastala a je postihnuteľná?
Brilantné interpretácie, ktoré mi boli dovtedy skryté, lebo som nebola schopná veriť, že vplyv týrateľa duše je až taký veľký, až mi zatienil pravdu o tom, že by som mohla byť stavaná pre šťastie.
Keď som sa tou južnou trasou dostavila na miesto, už ma čakal v parádnej košieľke. Dostala som trému. Z pána a pani B. Aj keď sme sa už trochu poznali, trochu navzájom poobzerali, urobili prvý dojem a ten ďalej rozvíjali, či už s rozhodnutím, že naňho dáme alebo nedáme.
Pripravili mi posteľ so srdiečkami.
Celú. Od plachty až po obliečku. Trochu mi to pripomenulo minuloročnú návštevu na severe. Z úplne iných dôvodov. Dnes mi píše, aby som si užívala sladkosť leta, vôňu plodných stromov a obrazy tečúcej zmrzliny po bradách detí.
Musíme sa (predovšetkým ja sama) učiť rešpektovať cykly života a smrti. V mojej maternici a v mojej mysli. V Hrone sme si ponorili nohy po členky,
dali si neprízemné bozky, rozprávali o zákutiach na tele. Zahalené zákutia, ktoré iba tušíme, dúfame v ne a ja som povedala, že mám strach, keď v ľuďoch vzbudzujem bázeň. Keď niečo (ne)urobia (len preto?), lebo sa mi boja ublížiť. Včerajšia nečakaná správa od šéfky, že ty si také naše trdielko, na ktoré sa mi ani nedá hnevať.
Zdá sa, že ty si ten, v ktorom konečne nevzbudzujem strach.
