Transformovaná nepožívateľnosť. Premenená živina. Pohladenie zdravia.
Takto dávkovaná po malých kvapkách.
„Ty si hrala Alžbetku v Perinbabe?" pýta sa ma malá jemná blondína.
„Nie, nehrala. To dievčatko, tá Alžbetka, je dnes možno staršia ako tvoja mamina."
„S tebou je taká zábava." hovorí a sledujeme lienku, stojíme na slnku a teplo nás blažene vyhrieva. A ona so sestrami plakala, keď jej otec na jej mamu niečo hádzal. Neprišla polícia, neprišla ani stará mama.
Večer sme ležali na posteli a ja som myslela na to, ako intenzívne blízko je mi Filipova duša. Akú mobilizáciu síl vo mne vyvoláva slovo zajtra. Ako by som chcela byť s ním a celkom obyčajne sa s ním rozprávať (sa oňho zaujímať). Prejsť s ním zo 5krát okolo ihriska. On vtedy rozpráva o svojich fascináciách, a ja viem, že mi je jeho odvrhnutá duša blízka. Pozerám na jeho čiapku, vetrovku, predstavujem si šál, ktorý nemá, a bez ktorého mu musí byť zima. Celkom obyčajný chlapec. Hovorím si, koľko takých obyčajných ľudí ostáva nepovšimnutých vo svojich obyčajných vetrovkách a čiapkach, kresliaci do blata svoje stopy, túžiaci po matke, ktorá ich pri narodení odvrhla.
Každý deň vidím jeho hnev a počujem jeho ľahostajné slová, dotykom ruky mu zviditeľnujem, že som pri ňom prítomná, a raz mu chcem povedať, že ho mám rada, že sa nemusí báť.
