Teraz tu sedím a zo šedej podložky dnešného dňa kričí žltá farba trička jeho spolubývajúceho. Učíme sa. Sme viac ticho ako nie. On sa túla z izby a von, z izby a von a sem-tam ma príde pobozkať. Milujem to. Ten pocit, že jeho ponožky sú aj moje, že jeho mikina je aj moja, a aj tepláky a čierny hrnček s bielymi bodkami, čo mi dnes kúpil, lebo taký sme videli v Priateľoch a mne sa páčil. Aby som si mala čo obliecť, keď mu urobím návštevu. Aby som si mohla vypiť kávu s mliekom a cukrom, keď mi k nej ponúkne sladkosť a ja si ju buď dám alebo ju odmietnem.
Sťažujú sa, že mu o ňom málo hovorím. Ale ja neviem čo. Bola som zmrazená a on ma roztápa. Fascinovaný mojím kolenom mi povie, že mám krásne uši. Detailista. Usmievame sa nad slovom zvláštny. Čo to znamená, prečo ho používame, rozhodla som, že ho nahradíme. Niečím autentickejším, príznačnejším. Rozmýšľam nad tým, že sa mi nechce sebapresadzovať, že som radšej ticho a nech si hovoria iní. U teba som sa presadila, si pocit, ktorý stačí. Si viac ako pocit. Mám na starosti písať veľa reflexií, o sebe, svojom prežívaní, a zlostí ma, že na to musím míňať množstvo slov, že je niekto zvedavý na nadbytočnosť, redundance. Som slobodná, pretože si pred tebou môžem prezerať svadobné šaty a neľaká ťa to, je to moja rozkoš, a čo je moje, to máš všetko rád. Je to spriaznenosť, keď si požičiam tvoju zubnú kefku, je to prirodzenosť, kúsok spojenia, ale ešte dlho nie úplného. Lebo to tak chceme obaja. Bez veľkých presvedčivých argumentov, intuitívne, cítiť to, stačí to tak cítiť, lebo bude veľa vecí, ktorými si nebudeme istí, a predsa sa budeme musieť rozhodnúť. Je to o dôvere, že keď vydržíme toto, vydržíme aj mnohé ostatné. Miluje ma. Som si istá. Milujem ho. Som si istá. Čo znamená milovať pravdou?
Je odpoveď: také, ktoré budeš mať ty, na tú jednu otázku, na tú jednu rozkoš, ktorú si teraz prezerám, lebo sa mi nechce učiť, uspokojujúca?
Odpijem si z ríbezľového horúceho nápoja a počkám ťa, kým sa vrátiš z behu. Aby si sa postaral o svoju prechladnutú lásku.
