O jednej v noci som sa osprchovala v tme, lebo svetlonemali, pri dvoch sviečkach, ktoré najkrajšie voňajú, keď ich sfúknem,načahujem nos za tou krásnou vôňou a v zrkadle sa zjaví nasvietená tvár. Somnaplnená láskou, tieto dva dni tu, bleskovou a rýchlou, natriasa sa vo mne a jadvíham prst nezobúdzajte ju, ani nerušte, toto mi vtedy napadne, aby somdo nej neštuchala, nebola provokačná, nechať ju žiť alebo prestať umierať.
V mysli viažem mašle, topím sa, topím, lebo ty si môjprístav, hovorí, k tebe sa rád vraciam, pri tebe je dobre. A so mnouto robí divy.
Chce sa mi písať veselo, to, ako som si včera opierala hlavuo lavičku, nevidela dopredu a zatvárala oči, namrvila na seba pokojako posýpku na koláč, lebo, lebo, sklonila som sa k dvojročnému dieťaťu,postavila som sa, ukázalo mi knižky, ukázalo na mňa a vyslovilo moje menopred svojím otcom, prišla moja spolubývajúca Zuzka a s ňou vôňavanilky a bieleho mydla, vôňa hudby a umenia a kučeravé vlasy,lebo ona je taká, rozprávali sme sa ako my vieme, semester sme sa nevidelia bolo to akoby len včera, ako sme dozreli aj nedozreli, o tom, žekeď sa cítime zle, je to aj preto, že to samy chceme, ako sa zmenilaa veci ostali také isté.
Natočila by som film o tragédii a vytrvalomplávaní, o tragédii silného človeka, ktorý by sa mi stal potom vzorom, taksom premýšľala opierajúca sa v električke, pozerajúca sa na Dunaja vlny, ktoré zmizli za budovou, rozmýšľajúca o tom, že veci dnesneviem zariadiť a aj tak je vo mne pokoj, pokoj a keď to skončilo,veselo som v sebe zahlásila keď veci neviem vyriešiť ja, vedia savyriešiť oni samy. Šibalský úsmev, Zuzka tak vraví. Myslím na mnohé, naprípad chlapa, čo mal pochybnosti a neskôr aj pochybnosti o svojichpochybnostiach, asociácia zo včera, ako si sa ma pýtal, že čo ak sa budeštakto smiať do konca života, a ja, že: tak ja s tebou. A smejemesa z toho, že sa opäť smejeme.
Začal letný semester, po škole som chcela ísť sama, naháňaťfotoaparátom čajky a vodu v Dunaji, len ja sama a moje vrúcnemyšlienky, že to chcem prijímať, že im chcem priať, žehnať im, aby bolišťastní, nech sú a nech lietajú. Oni.
Bije mi srdce, tak veľmi, včera mi dvaja ľudia v rôznomčase dali otázky a ja im skoro rovnaké odpovede: láska ľudí, vzťahy, blízkosť, pri mne, zelená farba čaju, zelenáblúzka a zelená mäta v čokoláde, rýchlobozk a keks a nielenmojedojatie z toho. A tie otázky a ja tichá, kráčame bratislavskýmiulicami a ja tichá, len sa utešujem- alesi tu ty, ešteže si tu ty, o chvíľu budeš so mnou, to, čo je takékrásne aj keď nikdy nebudeme svoji.
