U nás doma v kuchyni sme sa potom chvíľku bavili o šťastí. Povedal si, že niektorí ľudia sú šťastní aj keď majú málo a nemusia to nikomu dokazovať.
A my sa o ich šťastí možno nikdy nedozvieme, lebo si s tým svojím drobným životom vystačia, jednoducho ho chŕlia bez toho, aby tomu šťastiu dávali mená, prirovnania a obrazovú prílohu ako dôkaz vlastnenia toho svojho šťastia.
V súvislosti s tým som si vzala zošit a začala ti čítať úryvok z poviedky, v ktorej pracovala asi 40-ročná nedoslýchavá žena v podradnom zariadení, kde ponúkali pestrofarebný erotický materiál, služby, nahnilosť, lesk, spolu s chlapíkom, ktorý si tam tiež našiel pracovné miesto s náplňou: navnaďovať, lákať, pozývať. Žena milovala rozprávky a muž sa do tej ženy zamiloval. Žena povedala toto:
„Keď som bola menšia, mala som rada Čierneho Žrebca, Krtka, ale najmä Vietor vo vŕbach - všetky tie zakliate lesy, divoké hory a nábrežia.
Dala by som všetko za to, aby som mohla byť Potkan alebo Krtko, alebo dokonca Eyore, vieš. Boli tak dokonale tam.
„Tam"?
„Nikdy nemuseli dokazovať, že nežijú zbytočne. Každý ich bral takých, akí sú. Mali priestor, ktorý bol proste ich, nemuseli sa oň biť a mohli byť šťastní alebo nešťastní, osamelí, spoločenskí, akí len chceli."♥
Sedela som ti na kolenách a vzdychla som si, že by som chcela byť pokornejšia. A predchádzajúci deň zase niečo iné, povedala som: vieš, mám takú jednu zlú vlastnosť. A ty si povedal, ja ju mám tiež. Tak sme tam sedeli dvaja rovnakí, dvaja ľudskí, snažiaci sa to prijímať, no povedal si, no a čo, s pocitmi nič nezmôžeme, môžeme sa len podľa svojho rozhodnutia správať. Tvojou chybou je, že chceš niečo, čo nemôže nikto mať - zbaviť sa trápenia.
No áno, je to tak, máš pravdu, nie je príjemné mať veľmi veľa a cítiť sa voči ľuďom a Bohu zaviazaná. Každému dňu toľko obdarovania, koľko mu prislúcha. Na dnes som vďačná za: dlhé ranné pobudnutie v teplých perinách, pálenie jazyka (lebo niečo príjemné pripomína), ticho, s ktorým som bola sama a necítila som sa osamelá, kamarátky, ktoré ma navštívili, a za nákup poriadneho kvantu mäsa.
♥ z knihy: Raz určite zaprší
Ilustrácie: Vietor vo vŕbach
