Ja som mala práve nešťastný deň. Už si nepamätám, či som priznala svoju ľudskú slabosť, že niekedy sa na život hnevám. Niečo som zamrmlala, len aby som sa vyhla úprimnosti. Je ťažké vidieť pomedzi mraky slnko. Ale ani slnku nie je ľahké uznať, že jeho žiara je najintenzívnejšia v kontraste s mrakmi. Chcelo by žiariť len samo pre seba.
Tak som chcela vedieť, ako sú na tom s úprimnosťou moje blízke duše.(S ktorými som mala to šťastie stretnúť sa a spoznať ich.)Tú su ich odpovede:
M-Ahoj, nepovazujemSaZaStastnehoAleAniNestastnehoCloveka, leboMavamPocitSamoty.StastieJeNedefinovatelneAsubjekt. MamHoZmalickostiZpoteseniaInyxZpocituMilovanostiZPrekonaniaSebaSamehoAjZnicoho. JaTiDamKedSaMiDostanesPodRuku. TakTrapitMojuHlavku;)terazSomStastna. IdemDoKostola a MTR.Papa:-*
O-MYSLIM,ZEsomSTASTNYclovek,neviemPRESNEpovedat,coJEstastieAodkialPOKIALsiaha,aleKEBYsomTOuzPREDSAmusela
VYJADRIT,JEtoNIECOnecakane,toCOprideVTEDYkedPADAMdoleAsvojouSILOUmaVTIAHNEkSEBEnahor,daSAtoCHAPATajAKOnadej,napr. Ahoj:-)
Z-Viem,zeNebudemStastnaNikdyTakNa100%.TerazSom-velmi,aleNeviemAkoDlhoEste..NiekedySomStastna,akKedJeVsetkoUplneNaH.Azvysok-osobnyPokecZajtraO17.
Sú to ich autentické odpovede. Mne však pokoj ani vyjasnenie nepriniesli. Mala som nešťastný deň. Na ten šťastný som si musela počkať do zajtra, možno neskôr. A ja som si nemohla dovoliť takto strácať čas!Tak som hútala, premýšľala, uvažovala a na druhý deň som si spomenula,že sa menil čas a a ja som si zabudla nastaviť hodinky.
