Mám mať s nimi súcit, pretože sú (som)osamelé. Myšlienky bez lesku. Žijú v bezdetnom manželstve so mnou. Dvojkariéra mňa a sveta a ich. Nech! Nech sa lesknú ako brokáty, nech sú tymiánom do čaju, nie do mäsa s korením, liečivý čajový horúci nápar, drobnokvetý ružový tymián, lieč moju prechladnutú dušu, pofúkaj jej(môj) zápal(z čokohoľvek). Chronický zápal(pre čokoľvek). Lesknem sa ako prsteň z Pinku v tvare motýľa. Motýľ keď sa narodí, okamžite, vrodene vie ako sa cucia nektár z kvetov.
Cucať.Rozkošné.
Nechcem už prerývaný tĺkot srdca, nepravidelnosť v ňom, arytmiu cítenia, či bije či nie, stratenosť vo svete, som taka malá, tak strašne malá. Kto ma ochráni? Povešal si mi do duše okrasy, šperky, všetku tú tvoju nádheru. A kde som ich potratila? Kedy zhrdzaveli? Kedy som ťa stratila? Stratila, to snáď ešte nie. Vždy chodím neučesaná, ani myšlienky si neprečešem, a potom aj tak vyzerám, len idem zdivočená, naturálnosť, mám hippie dušu, ale nie každý to chápe, nie rozumie. Nie som hippiesáčka, ani yuppiesáčka ani rapperka ani rockerka, ani do iných subkultúr mládeže nepatrím. A predsa som v sebe skôr divoch než romantik.
Včera som bola dosť tvorivá aj inovatívna, veď keď „píšte čo vás napadne, tvorte, zapojte vlastný názor, nemusíte vypisovať všetko dopodrobna, len myšlienky, nie poučky, a aj to, s čím si nie ste istí", tak prečo by som nie? Vďaka ti za takú školu. Inak by sa moja rebelantská duša veľmi búrila. Veľmi! (?)
Búrim sa aj proti vlastným bunkám, vlastným pochodom, nebudem teraz spať, nebudem!, korene tejto balansujúcej duše hľadaj v kočíku, zahraj si na mne, nech zvoním klavírom, gitarou, flautou aj lutnou, nech skrotne búrka morská, vlny mi nepolám, len nežne požehli teplou parou, povyschýnaj nerovnosti, vyžehli moju kučeravosť, nech sa ma dotkneš niečím nezvyčajným, len mne vlastným, nech viem, čo robiť s touto dušou, keby mi bola blízka, keby bola moja.
