V celom byte som sama. Štvorizbový byt a ja v ňom sama. Práčka perie, na zemi je prach, na stolíku moja obľúbená čokoláda. Oslavujeme a pripomíname si všetko, čo sa dá. Rok a osem mesiacov. Dva mesiace od zasnúbenia. Čokoláda, kvety, pozvania.
Vytvorila som si nový album s názvom: Svadobné inšpirácie. V ňom stiahnuté fotky šiat. Čoraz bližšia predstava. Veľakrát som spomínala, že na svete je veľa krásy, ale iba jedna je tá moja. Tá, čo sa páči mne. Dokonca sa môže pokojne na iné aj podobať. On mi často hovorí, že byť sebou neznamená byť iná, úplne odlíšená, úplne originálna. Byť sebou znamená byť slobodná. Slobodná od túžby byť iná. A tak sa pod jeho slovami premieňam.
Chcela by som, aby boli moje šaty vybrané preto, že som to tak cítila. Pevne zakorenená túžba. Nebudú fantastické, nikým iným predtým nevidené, budú sa mi páčiť preto, lebo ma budú vyjadrovať. Momentálnosť, aktuálna predstava krásy, symboly zblízka. Rada si ich dookola prezerám, chcela by som ich už mať doma, hoci to všetko má ešte čas...
To, čo nás čaká je pre nás tajomstvo.
A „toto tajomstvo je veľké..." (Ef, 5, 32) a naša radosť preveľká.
