Dostávam dveinjekcie denne. Keď som mala dostať prvú, bála som sa, že mi ju mladý doktorpichne do zadku. Babička oproti povie, aké mám mäkké svaly a že: je toako do másla.
A tak sa ajstalo, no ja som sa nakoniec skoro vôbec nehanbila. Chodí ma navštevovaťa viem, že pacientky si šuškajú všeličo, že mi ho prisudzujú za priateľarovnako, ako mi iní prisudzujú iných. Ten váš priateľ, hovoria. Zostávato tajomstvom a tajomstvá sú príťažlivé.
V nedeľuvečer sa ochladí a dievča so syfilisom sa so mnou začne rozprávať.Pozeráme cez okno a vlasy mi v ňom vitálne vejú. Na okne si častozvykenm zjesť nektarinku alebo broskyňu alebo grepfruit prinesený niekýmz návštev. Cez okno sa ľahšie dýcha a ovocie produkuje šťavu, ktorácez neho vyteká.
Pri okne hovorí svoj sfetovaný príbeha s mojím mobilom sa odfotí. Nemyslím si o nej nič. Nechce sa mio nej myslieť nič, a tak pozeráme na oblohu a podňou týmito cestami vždy chodia električky s rovnakými číslami. Oblohasa mení a babička a dievča na nej vidia všelijaké obrázky.
Dievča sosyfilisom hovorí aj svoj prešlapaný príbeh, odíde z chladnepôsobiacej nemocničnej izby a poďakuje za rozhovor. O deň neskôr midocvakne, že som sa jej pýtala, či si nedá perník a v tú noc sa misníva, že som prišla o panenstvo s konkrétnym a známym.V priestrannej, čistej a bielej budove ďaleko, ďaleko od neluxusu.
Po doliečení saz masívnych štípancov odchádzam z nemocnice a na zastávkema uštipne včela. Tá bolesť je hypochondricky zúfalá a mne sa chce plakaťaj smiať.
U sestryprespím jednu noc. Upečiem tam koláč, umyjem riad a stihnem sa pohádaťs dvojročnou neterou. Precítiť jej pocity. Cíti sa ponížená, lebo mám nadňou moc a doslova sa trháme o moje korálky, ktoré mi vybralaz taštičky. Dlho to nevydržím a zlosť vo mne zmäkne do tvaru pokoja.Poviem jej, že sa na ňu hnevám a vzápätí znežniem. Zmierenie spečatímepusinkami.
Uvedomím sitvarovateľnosť dieťaťa, že len človek, ktorý sa dotýka, dokáže narovnať embryo.
