Ale teraz si natej zemi píšem. Zošit má na obálke bordové kvety, je z ekologickéhopapiera a moje zápisky sú plné výživných látok pre moju terajšiu dušu.
A stále simyslím, že tvoriť pekné veci je náročná práca.
A mojatúžba? - učiť sa od skromných ľudí. Skromných so svojou múdrosťou.
Možno mám terazchuť poobzerať si niečiu ruku, poobzerať si nejaké oči, ale nikdy to pred sebounepriznám. Nikdy nie v období, keď mrazničky v duši naplno mraziaa nie je v tom môj chlad. Ja...ja si len chránim svoje teplo.
Je toto časzberania úrody? Nie je. Toto je čas búrania, lebo mám chuť stavať. Je to časzapisovania všetkých snov a ja ešte nie som taká múdra, aby som to všetkochápala. Ale múdrosť je pre mňa veľmi dôležitá. Myslím, že múdri ľudia sú veľmišťastní. Kňaz na spovedi sa ma opýtal, či taká som a ja som mu nepovedalaáno a nepovedala som mu ani nie.
Sedela som tama vôňa gýčových kvetov bola vtedy pre mňa príťažlivá. Myslela som na svojuspoveď, na úsmev kňaza, presne ten úsmev, keď sa ma spýtal otázku a ja somna chvíľu zaváhala, a potom zo mňa vyšla odpoveď: Hrám mŕtvéhochorbáka. Teraz mi to pomáha.
Bola som sosvojou odpoveďou nadmieru spokojná. Toľká úprimnosť, za ktorú sa ani netrebahanbiť. A ten !úsmev!, aby som naňho nezabudla...Mohol znamenať čokoľvek.
Toto je čas, keďma dvaja ľudia v krátkom čase oslovili dievčatko. Bolo to milé.Prekvapilo ma to.
Ten môj zošitbude o chvíľu plný a ja si z neho budem na internáte rada čítať.Niektoré veci majú myšlienku a niektoré sú pekné iba preto, lebo pekneznejú. Sú pekné iba tak. Aj keď tvoriť pekné veci je náročná práca, toto je premňa práve teraz aj niečo viac:
*Nikdy mi ničneberte, ak mi nemôžete ponúknuť niečo lepšie.
Práve začalopršať.
*podľa: Láska a jejkat
