Počúvam tú hudbu, čo začína slovami The universe is at your feet, zanechala som vec, ktorej nerozumiem, z učenia mi praská hlava, radšej by som teraz mala na seba také šaty
alebo také topánky
a len tak pre nič za nič niekoho milovala, a potom, keby na chvíľu odišiel, niekde na lúke necenzúrovane tancovala a chcela umyť hrušku v mláke, také predstavy, ktoré sama pred sebou ukrývam, lebo ma unavuje gýč a ja som taká citová kapitalistka, viacviacviac, stále viac.
Povedali, že vlhké ruky sú náhodou ženské a milé, je to blízkosť a človek vie, že žije a nevadí, že sú také aké sú. A ja by som si možno nikdy nemyslela, že moje ruky niekto takto príjme, a možno som si dovolila dúfať akurát tak v: budú tolerované.
Priniesla som mu dve cédéčka, tak ťa aspoň pohladkám, hovorí, a mňa sa to dotklo, vždy sa ma to dotkne, vidieť niekoho, na kom mi záleží, dýchať, pohybovať hrudníkom, aj to počuť, keď som sedela na tom gauči pri akváriu, okolo ktorého chodí mnoho ľudí, sedela a čítala a ktosi si všimol môj zvláštny dych, vtedy som práve čítala a potom som ten veľavravný obraz videla na fotke.
Hovorím o tom a myslím si, že nikdy nebudem vedieť čítať z očí, lebo v očiach je toho príliš veľa, toľko možností a je nemožné ich všetky zachytiť, kombinatorika mi dobre nešla,
minulý víkend pri kaštieli v Ivanke, kŕdeľ detí a potom, že potom všade cítim ich vôňu, takú, takú čudnú a zvláštnu a hnusnú, až sa musí zapáčiť, mladá rodinka, čo ma cestou späť viezla v aute veľkom ako tank, mali malú Hanku, čo má ťažké priezvisko, ktoré som si v mysli často hovorila, a tá sa pritúlila: „Prečítaš mi?", a jej
do-rozpakov-privádzajúce otázky hodné štvorročnej:
- a čo to znamená pol dňa?
- a čo to znamená, že mu bol v pätách?
- a kde rýchlo utekal?
- a čo to znamená vziať pod ochranu?
...akokeby sa mi nedalo vysvetliť, že utekať sa dá rýchlo a iba ďaleko.
Nebáť sa tieňov, ktoré občas vrháme, nájsť svoje mechanizmy obrany a nič potom nemôže až tak veľmi bolieť, v škole som počula, že chladnička bola teplejšia ako jej matka,
chcela som spolužiačke povedať: máš pekné rukávy, počula som, ako niekomu (ne)vysvetliť západ slnka, slepému povedať, čo je modrá farba a ako vysvetliť chuť škorice. Napadlo mi, ako som pred pár rokmi sedela vyvalená v aute, naši išli kúpiť mäso a ja som ich tam čakala a začala menovať: chcem toto a toto.
Že som si vyratúvala sny a dnes už snami nie sú.
Sú to prúdy živej vody, keď mi niekto píše: „to fall in love" ´je tak blízko k „to fall" a aké je očarujúce nosiť v sebe utajenú lásku, priať jej, priať a hovoriť si stačí mi, že ma má veľmi rád.
Naozaj mi to niekedy stačí.
