Hrámesa, lebo sme ľudia, s priblížením a vzdialením, hráme sa hry:
chcem byť s tebou, ale nie tak blízko akochceš ty, tak sa nachvíľu vzdiališ.
zrazu si tak vzdialený, tak prídem a poviem:som tu, ale o kúsok bližšie ako ďaleko
A takďalej.
Neviemto inak, aj keď hovorí, že ten zelený sveter je môj charakteristický znak,pozná moje náušnice, smaragdové prstene, ako ich nazýva, keby ma niečobolelo, vedel by zistiť príčinu, keby mi niečo bolo, naordinoval by mi liečbu,povedal, že dnes som vo fialovom, vie sa ľahko orientovať a pohotovoreagovať, vie, že si vlasy češem zásadne na jednu stranu, pamätá si to, všímasi to, zaujíma sa o mňa, chce byť so mnou, ale ja nemôžem...
A stými dvoma je to zase inak. S jedným je sranda a s druhým pokoj. Ale nielen to.Pred polnocou už volajú, že mi idú dať dobrú noc. Povedala som si: zlatí. Taképekné. Zajtra bude posledná skúška a po nej jahodová Milka, a potom sme siprisvedčili, že nie je dobrý nápad dávať dobrú noc dvom nadržaným chalanom. Apotom opäť telefonát, že mám prepáčiť, ak ma priviedli do rozpakov. A ja somsi myslela, že to ja ich.
Ateraz tu sedím a hanbím sa ako pes.
Je uždesať minút po polnoci a ja nespím. Pozerám na ružový a žltý papier spoznámkami na skúšku, píšem fialovým písmom na svetložltom pozadí, pred skúškouhovorili, že učiteľkin sveter je akoružová fixa a ladí s Bilinkiným papierom, cítim vôňu neviemodkiaľ. Milujem vône. Teraz najviac žltého Huga Bossa , lebo veľa pripomína,asociujú, niekedy sa len tak smejem sama pre seba. A ráno mám chuť ďakovať. Žeje nám zo všetkého smiešne. Preto ďakujem. Aj za tvoju radu do môjhomanželstva. Že keď raz, tak poradíš ako. No dobre. A potom sa z vedľa zizby sťažujú, že (ked už tu do noci toľko oxiduješ asi chceli povedať) tak nechsa už toľko nesmeješ, lebo oni chcú spať. Sťažnosť schytá Marek neviemprečo aja ostanem nevinná.
Astále neviem, čo s tou esemeskou.
Prídevečer a s ním impulzy vyznať sa, napíšte to, povedzte to, že je prevás výnimočný, ak je, že je tak pôvabne nenormálny,ak je, že je vám s ním radostne a preto nepotrebujete šetriť toutoláskou, hneď, ako vám to napadne.
A potomsa neobzerať, po sebe už nečítať a obdivovať pôvab autenticity.
