Včera sme (som) už nevedela čo s tým. Ako sa zachovať. Ako prestať myslieť na seba, napľuť na sebazaoberanie sa. Chcela som už prestať hovoriť o sebe, o tom, čo trápi mňa a chcela som (chcieť) byť silná. Silná žena, lebo nielen žena, ale aj muž potrebuje oprieť sa (toto sú tvoje slová). Potrebuje ženu, nie dieťa. Nie som porcelánová. Nie som stredobod sveta (toto hovorím ja). Nie som dieťa. Aj obrúčku chcem takú, ani hrubú, ani tenkú. Takú akurát. Takú som si vyhliadla.
Hovorila som, že to bolí, že bolesť je veľká. A ty si povedal:
„Tak sa poďme rozprávať o iných, ktorí trpia."
Alebo o pekných veciach, čo som dnes zažila, o ľuďoch, ktorých som stretla.
A až vtedy, až vtedy drahý, som sa začala (a ty so mnou) usmievať.
Chcem byť žena, o ktorú sa dá opierať.
Tak mi v tom Pán Boh pomáhaj.
