Sladké

Ležíš už, chcela by si už (dnes) nemyslieť, že bolo ako bolo, že si toľkokrát veľa plakala a nedokázala si o sebe nič vedieť, že si nechcela zaspať, naplno žiť, až kým by ti niekto nepovedal niečo o tebe. Len jednu peknú pravdu o tebe. Ľahni si, oddýchni si, ja ti o tom niečo poviem:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Chodí ti po rozume dnešný deň. Spomeň si na schody, zábradlie, v koho rukách si sa skrývala, čo si chcela ukryť a čo predostrieť. Spomeň si na váš dnešný deň, na ten čas o cca trištvrte na tri poobede, keď si si myslela, že to v tebe je nemilovateľné, no on ti nepovie inak, ako tak, že ťa miluje. Blúdenie, spojené ruky, v sušených paradajkách na pizzi si našla svoje chvíľkové šťastie. Potom ti kúpil sušené ovocie máčané v poleve. Kupuje ti všeličo a ty sa potom cítiš veľmi rozmaznane.

Myslela si na dve šestnásťročné vysmiate tváre, pár. Od ucha k uchu. Pozerala si na nich, myslela si na nich. Je to všetko také sladké...ospalé...neskutočné. Aj ty si si spomenula na svoj mláďatkovský vek, že si si koľkokrát povedala: nebolo mi ľahšie malej, hlúpej, tým všetkým čo prišlo potom nedotknutej?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz si oheň, oheň páli, spaľuje, chcela by si toho menej cítiť, no nemôžeš, je to také príliš, príliš tvoje. Si oheň, tak hrej. Janka ti dnes priniesla vo fľaši med. Tešili ste sa z toho spolu, do tebou nastrúhanej mrvy si nalial med, viem, že toho muža miluješ. Nič extra, nič pompézne, tvoj malý život, tvoje ticho, dievčatko, nič, len to, že miluješ.

Myslí na také dni aj mnohé ďalšie, že si si dvadsiateho prvého prvý dvetisíc desať napísala:

Ráno som vstala, posadila sa na posteľ ako plyšový maco a charakterizovala svoje myšlienky ako: nádej nové meno.

Vo výťahu, cestou na izbu, som niesla papiere v ruke ako na tanieri. Papiere na diplomovú prácu za 6,20 eur. Kráčala som po svojej chodbe. Dievča odvedľa otvorilo dvere a zvolalo: „som doma baby". Na tejto ceste mi niečo muselo napadnúť, lebo som si spomenula na Deboru a jej otázku: „dáme to všetko na kopu a vyhodíme to?"

SkryťVypnúť reklamu

Dostala odpoveď: „Nikdy som ti nesľubovala prechádzku ružovým sadom. Nikdy som ti nesľubovala dokonalú spravodlivosť a pokoj alebo šťastie. Pomáham ti tak, aby si mohla o to všetko slobodne bojovať. Jediná skutočnosť, ktorú ti ponúkam, je výzva. A byť zdravá znamená byť slobodná ju prijať alebo neprijať na ktorejkoľvek úrovni, ktorú si schopná dosiahnúť. Nikdy nesľubujem lož. A dokonalý svet ružových sadov je lož...a tiež nuda".

Neslibovala jsem ti procházku růžovým sadem


Katarína Bagoči

Katarína Bagoči

Bloger 
  • Počet článkov:  258
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Páčia sa mi životy detí. Zoznam autorových rubrík:  Kamienky v topánkeHrkálkyMaternity bluesLover of my soulMetamorfózy

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,079 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

105 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

232 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu