Lebo sa budemveľmi mýliť.
Ráno som sazobudila, prstoklady zo sna som preniesla na skutočný klavír a skutočne tobola táto skladba, pamätám si to, lebo pred ôsmimi rokmi som ju vedala zahraťnaspamäť.
Dnešný deň bolfajn. Dnešný deň mi bolo dobre, na nič som si nerobila nárok, na ničom somnenaliehala, videla som sa na videu v jednej relácii, povedala som si akásom smiešna, no na môj život to aj tak nemalo zásadný vplyv. Trhala som malinyzo záhrady, objedla skoro celú višňu, umyla celé okná na balkóne a stálesom nemala dosť. Písala som si s Marekom, písala som si s Jankou,pýtal sa ma také veci, že som sa skoro pod zem prepadla a spomenula som siako sme sa s Annou na chodbe zhodli, že on ozaj nemá žiadne tajomstvá,všetko o ňom viem a neraz sa červenám ja, aj keď hovorí on. Jeho mamami onedlho kúpi voňavku a ja sa už teraz teším na tie šťavnaté plodyovocia, ktoré z nej budú vanúť. Vždy si hovorím, je veľa pekných vôní, alelen jedna je tá moja.
S Jankou jeto zase iné. S Jankou si teraz veľmi rozumieme. Mávame rovnaké náladyv rovnakých dňoch toho istého mesiaca. Často sa vtedy stretneme na „písačke"a plačeme a potom sa smejeme a je to také že:
Nie, ty nie,ale ja hej.
Nie, právežeja hej a ty nie.
Nechápem prečoty hej, ale vlastne ťa chápem, lebo som na tom rovnako.
Nazývam to všetkovrúcnosť. Naše pekné priateľstvo. Ten pekný, pekný zložitý dizajn našich duší.Pochopenie, ktoré spája dve nepochopiteľné.
No, a dnešnývečer si hovorím, že pokiaľ ja alebo niekto iný nedrgne do týchto aktuálnychpocitov, bude mi takto dobre možno ešte dlho.
A ešte totonedopíšem a už mi od neho dôjde správa: tajomstvo je von...
Také, ktorému jaale vôbec nerozumiem, ale stačí mi, že ho mám a že mi môže vždy všetko vytárať a potom ide rýchlo, takmer bez rozlúčky spať.
