Svoje predstavy si vytvárame v alternatívach. Vzdávame sa túžby byť dokonalými. Chceme byť len obyčajnými skvelými ľuďmi. Predovšetkým ľuďmi.
Ráno sa zobudiť, akoby sme ani neboli, doplniť si tekutiny , výživový deficit v tkanivách, potešiť sa hoc aj striebornou sponkou do vlasov, vyjsť z izby, zamknúť dvere, spomenúť si, ako bolo dobre pred pár dňami, precítiť tú ťažobu - ešte vždy znesiteľnú, veď vydržíme veľa. Z pohľadu len pozorovateľa vnímať svoj selfpsychický tanec, trpieť to harakiri duše, nechať sa nekonečneveľakrát zabiť, potom znova oživiť.
Spoznať rôzne druhy pekla a len jedno nebo. Lebo peklo je neláska. A Láska je len jedna.
* "Nehovorme, že možno prídu krajšie časy, lebo tieto tu sú naše."
Tak sme teda TU. Čo budeme robiť? My... máme kopec času život milovať alebo nenávidieť.
Máme jednu jedinú slobodu- milovať. Lebo ostatné je nesloboda.
** Svoboda není něčo, co člověk má. Svobodným člověk je.
Nevieme, kto sme, lebo sme nezažili pocit- vedieť kto sme.
Nevieme, čo chceme, lebo nevieme, aké to je- mať, čo chceme.
Len pozoruj... ten tanec...
Ten
tanec
* (?)
** V.E.Frankl
