Nedokážem sa zotaviťz tejto multivitamínovej chvíle, ani Rockin R. v sebe nemá toľkokvetov a ovocia, ktoré by to dokázali vyjadriť.
Udržiavam v sebestálu teplotu, stávam sa endotermnou, tak sme sa to učili, to si pamätám, nechzo mňa nie je nepodarené dievčisko. V maternici duše sa uhniezdilo teplo,aj večer je takto a ten včerajší rozmanito voňal-raz som cítila vtáčievýkaly, fakt, potom vôňu poľských trhov, na ktoré sa snažíme chodiťv nepôstny deň, aby si mamka mohla dopriať klobásu. Vnútri sa mi chvejúvolány, prežívam odhodlanosť už neprinášať životu na hrob kvety. Kvetom sanepatrí byť čerstvými na hrobe, v ktorom sa iba spí.
Videla som oči. Čo satýka farebnej škály-skoro ako moje, o ostatnom pomlčím, len snáď, žeradosť sa už nezmestí do veľkosti S.
Udržiavam v sebestálu teplotu, nerobím veľa vĺn, i keď mi to nikto neverí, neanalyzujem,nehodnotím, len žijem, akoby sa nechumelilo.
Zrejme pôjdem napsychiatriu, dávať nádej. V čakárni tam minule sedela pani, čo sa podobalana Franceskovu mamu z Manuely, a asi na tom boli rovnako. Chcem tamspoznať veľa takýchto duševne milýchľudí. Toto by ma veru napĺňalo.
A teraz potrebujempremýšľať. Popri premýšľaní potrebujem kráčať. Lebo sa tak zdá, že to teplo, čovyhrieva zvnútra, na mňa pôsobí mierne zhubne. Chemoterapia pomáha no bolí.
