Tušenia

Dni sa nám skracujú, ležím v posteli úplne sama, páči sa mi počuť za oknom električky, tušiť ľudí, ktorí do nich nastupujú a z nich vystupujú, tušiť ich v opozičných panelákoch, nie samých - so svojimi životmi. Páči sa mi ležať, kým sa ostatní ponáhľajú, niekam, za povinnosťami, za možnosťami, za svojím výberom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Obrázok blogu

Ležím tu sama, no nie som sama, lebo tuším - Boh by tu chcel byť tiež.

*„Když povíš lidém, že rozmlouváš s Bohem, řeknou ti, že jsi nábožensky založený, ale když řekneš, že Bůh mluví s tebou, je to asi tak deset ku jedné, že tě budou považovat za cvoka."

  • Chcela by som, aby niekto prišiel, robil si svoje veci aja by som sa naňho iba pozerala: dievča, čo si do uší dáva dlhé visiace náušnice, olovrantujúci školák, svokra pripravujúca koláč.

  • Alebo dekorácie. Lúčne kvety na stole. Môj milý povedal, že ich môže vsvadobný deň nazbierať. Že sa po ne jednoducho poberie sám. Ovocie akvety vbratskom rozpoložení vsklenenej mise. Páči sa mi kombinácia: staroružová~champagne

Včera, situácia: ja žehlím, veľmi veľa žehlím, on si zdokonaľuje nemecký jazyk. Bez televízora, bez počítača. Hovorím, že toto je tá chvíľa, toto je hodnota. Byť tu pre teba a ty pre mňa. Tieto potrebné činnosti spojené s pripnutím pohľadu na milovanú bytosť, s aplikáciou pozornosti na rozhovor, ktorý vedieme. Rozprávať, toľko rozprávať, slovami, tichom, sadnutím na kolená, rozopnutím gombíka na duši, na duši, na duši...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vtedy je mojej duši hej. Vtedy cíti to. To ono. Ako keď som vyspovedaná sedela v lavici a na chvíľu mala pocit, že moje srdce je šťavnaté, mäsité. Že moje srdce je kus červeného mäsa. Isteže, nie je v tom pôvab, je v tom život. Ale dieťa, keď sa narodí, čo iné je vtedy dieťa?

Dnes ma jedno dieťa opľulo. Malý, sotva sedemročný, hyperaktívny, impulzívny, plný zlosti a citu, verbálne inteligentný, túžila som ho hladkať v tejto jeho zlosti, neposednosti, chytiť ho a pozerať mu do očí. Minule povedal, že má túto školu rád, pretože tu ním nikto netrasie. Presne ten istý chlapček mi raz povedal: „Vy to nevidíte? Všetci vás tu obdivujú - každý vás chce držať za ruku!"

SkryťVypnúť reklamu

Opäť na obede, opäť ma možno opľul, keď rozprával. Ale no a čo, otrasiem sa a idem a žijem, a teším sa z nich, počúvam, čo sa pod tou hŕbou zlosti skrýva, tuším, čo by vykuklo, keby sa zlosť roztopila.

Chcem tie deti pohladkať, akási omnipotencia, velikášska predstava (?), že pod mojimi rukami by sa niečo mohlo roztápať.

* R. Fulghum: Možná, možná ne

Katarína Bagoči

Katarína Bagoči

Bloger 
  • Počet článkov:  258
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Páčia sa mi životy detí. Zoznam autorových rubrík:  Kamienky v topánkeHrkálkyMaternity bluesLover of my soulMetamorfózy

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu