Hneď ako saprebudím, myslím na istých ľudí a ktovie koho ešte. Myslím na nich, predstavujem si ich a hádam úroveň ich sebavedomia, trebárs, cez ich tváre im odhadujem pocity, myšlienkové pochody a je to pre mňa dobrá zábava. Myslím na nicha pozerám na svoje steny vo farbe marhule a počúvam tie zvuky zaoknami, čo môžem nazvať pozostatkami dažďa. Myslím, pozerám a počúvama potom vstanem z postele, lebo sa mi páči pohľad na môj životv tomto živote.
Celé dniv sebe nesiem nejaké slová, nejaké myšlienky, čo si pripravujem pre tohočloveka, čo sa už pár rokov stará o moju dušu, no stále ich nenapíšem.A ja neviem, neviem, ako sa takým ľuďom ďakuje...Potom ich napíšema poviem si, že som možno celkom zaujímavý prípad na skúmanie.
Môj denník satieto prázdniny určite teší mojej účasti na svojich stranách, zaplavenýafektami, tečú zo mňa ako špinavá voda po vypratej bielizni, teším sa tomu,teším sa tomu viac ako to znie na papieri. Nik nemôže tušiť o mojichvnútorných oslavách, nemôže to byť až tak vidno, vidím to len ja, keď sapozriem do svojich očí a myslím na to dieťa, hej, ako často ho terazhojdávam, a možno, možno práve dnes už viem, čo s ním...
Bola som dvakrátv lese, s tatíkom, zbierali sme huby a ja rozmýšľam, že ma tobaví, že ma baví ani nie ten les, ale hľadanie, odjakživa ma bavilo hľadanie,vždy sa mi najviac páčili veci, ktorým som celkom nerozumela, myšlienky, ktoréneboli celkom jasné, tajomstvo, inkognito života. A potom som siv tom lese sadla na zem, chcela som sa s niekým zdieľať o tom,na čo som vtedy myslela, nebolo to celkom slušné, ale veci sú už raz tak. Poprimne sa preplazil had, našla som pár hríbov, jednu lesnú jahôdku a asi hrsťčerníc, tatík na mňa raz za čas zakričal, no ja som to nechala tak. Bavilo mana chvíľu sa stratiť, byť na chvíľu zblúdená a pokúšať sa znovasamu seba v tom lese hľadať.
Konečne som našlaknihy, ktoré sú tak moje. Lebo nemám rada také maj sa rád,pozitívne mysli, na zlé nemysli. Lebo mne sa náhodou páči realita života,aj Deborin boj, keď sa pred rozhodnutím pre ňu spýtala:
* „Musí tovšecho odejít? Dáme to nahromadu a všechno vyhodíme?" (jej fantazijný, schizofrenický svet s jeho hrôzami ajkrásami-obranami)
„Nejdřív musíšpřijmout svět, slepě ho přijmout jako naprostý závazek...Teprve podle toho, coz toho závazku sama vybuduješ, se můžeš rozhodnout, jestli to je výhodnýobchod nebo ne."
Rada obchodujems touto realitou čo je tu dnes.
