Žltá

Chcem svoje srdce posadiť a povedať mu-tu sa posaď a seď (kým ja nevybavím, čo treba). Neplač. Stojím v svetloslnečnej farbe a svetlých slnkomvyťahaných vlasoch, čo potrebujú sponky na svoju strapatosť, dnes okolo mňa prešiel a ja som si zatvorila oči; netvárila som sa prežívajúco, nedala som emóciám potvrdenie o ich dospelosti, zakázala som si, zatvorila dvere pred dovolením si, tak veľmi ťa vnímať...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)
Obrázok blogu
(zdroj: www.flickr.com)

Mamka mi povedala, čo si myslím aj ja- podobáme sa na seba.

Čo ak je môj brat? (blbá otázka)

Sedím a som fialkou aj lososom, skúmam tých svojichchlapcov, ako zaujímavo balia, kto ich očaruje, sliedia po dievčatách, súskoro smiešni, posudzujem a navrhujem, ktorá by sa k nim hodila, moji- dovoľujemsi to tak povedať. Naivne som si kedysi myslela, že chlapci až takí sliedivínie sú..

O nich dosť. Nie, že ma nezaujímajú, ale takým inýmspôsobom. Sesterským. Bratským. Sústrastným. Chápajúcim. Terapeutickým.

Spomenula som si na včerajší černošský zážitok. Ako mi Peter húdol o černošskej konkurencii zoSenegalu, že ju on našiel, keď na tábor hľadal recept s lúčnymi koníkmi.A potom, v ten istý deň, som stretla (ma stretol) skutočného černocha, ktorý sado mňa zaľúbil a už dva dni ma chce, nevie, či „dokáže byť so mnou iba-kamarát"a ja neviem, či sa ho budem vedieť zbaviť, pokiaľ ma pred ním milý iba-v-lete-blondiak neochráni.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 
 Vždy, vždy, vždy si spomeniem na ten večer, keď sedel takpremňablízkym spôsobom sám za stolom, ťukal sms, on bol sám, sadla som sivedľa, trochu ďalej ako vedľa a tvárila sa (citovo) neprítomne a potom odišielako vždy.. Ja som si v tom pohľade prečítala hĺbku, to mi stačilo, odišla somtiež, ale nezabudla.

Tri minúty po polnoci sa mi prekvapivo zatemňujú oči, tobude únavou, to bude tým, že dnes už nemám o čom premýšľať, navymýšľala som sa(si) dosť. Ešte si pomyslím na neho, na lásku, ktorou chcem aby miloval(všetko), pomyslím na neho, budem, som plná túžby chcieť preňho dobro, celé nebeské miláčikovstvo, kostrbatými, neokrôchanými slovami (ne)vyjadrímmodlitbu o tom, ako by som chcela zariadiť, ako by som práve ja chcela zariadiť,aby bol šťastný, tak veľmi šťastný.. Somnou či bezo mňa.

SkryťVypnúť reklamu

Príde dnešoka s ním aj rozviatosť aj kŕč v bruchu a dve ružovétabletky. A potom tej mojej najdrahšejpriateľke napíšem pár riadkov, lebo máme chuť na archaizmus:

Niečo ako:

„áno, áno, láska zostáva, jóóój a ešte ako!"

Neviem si to tak povedať, že láskabolí ako maternicový kŕč, duša je v prvom dni cyklu, a je presnetaká- opuchnutá, rozdrásaná, rozstrapkaná, vytekajúca, tkanivo, odumretie,lúpanie. A preto ju odo mňa vezmi a daj pokoj.

Mne sa žije v tej drobnej bolesti,opúchajúcej a zväčšujúcej srdce, páči sa mi plakať mamke do telefónu, leboona to chápe, a ten plač nemá ani „zamak" súvislosť so strádaním niečoho pre život nevyhnutného, duša je čerstvá,dizajnérsky prepracovaná, dizajnvyžmýkaného citrónu, lebo vitamín je podaný.

Katarína Bagoči

Katarína Bagoči

Bloger 
  • Počet článkov:  258
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Páčia sa mi životy detí. Zoznam autorových rubrík:  Kamienky v topánkeHrkálkyMaternity bluesLover of my soulMetamorfózy

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

232 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu