Omrvinky.
Je ma ich plno. Keď sa v autobuse s Annou dohadujeme o tom, či je rozdiel mať, čo chceme alebo byť šťastným. A vôbec, včera sme s ňou a Jankou navštívili Oriška a jej čo-ho-nechce-nazvať-frajerom, lebo sa jej to slovo nepáči. Jedným slovom-natrepali sme sa k nej. Nebola nadšená našou návštevou, ale nám to bolo fuk, lebo my sa máme veľmi radi a takáto milá drzosť je medzi nami tolerovanou samozrejmosťou. Samozrejmou toleranciou.
Nikomu sa nechce vo mne upratovať. Vidím v sebe lietať len dve duše, ich prach, na ktorý sa rozpadli, ustavičný neusporiadaný pohyb, a nedá mi to, chcem vedieť, veľmi vidieť, či tam je prienik, nie spojenie, nebuďme naivní, nie splynutie, nebuďme sentimentálni.
Tento pohľad by ma upokojil. Lepšie slovo nenachádzam.
Sníva sa mi o atómovej láske.
Dnes som ho videla...
Anna vraví, že by sa mohol oholiť, Zuzka, že je strapatý. Čo im hrabe? Nič mu nechýba.
Mám sa chuť na niekoho nahnevať, ale nemám na koho, nakričať, ale vlastne vždy to robím, vždy niečo niekomu kričím, len mám pri tom neautentický hlas, celé moje vnútro je kričiace, živelné, naliehavé, som nesúvislá, vnútro mi kričí a hlas to potom pretlmočí do reči nadchýnania. Taká pri tom som. Viem to.
Rezonuje vo mne dnešný sviatok, neprítomnosť Vytúženého,lebo ostal v Záhrade a stále čaká. Cítim sa ako bodky v jahode, čo crnkajú medzi zubami, sú rafinovane ostré a decentne útle, ako ja. Tak, ako to býva vo mne.
Hužve sa mi srdce pri pomyslení na to, koľko glukózy ešte pretečie mojou krvou, kým mi sladkosť nebude nahradzovať radosť z vyrovnania sa s tým, že sa chcem vždy nejako cítiť, vždy niečo podoťahovať dokonca,
mať v sebe vždy presný počet pocitov, aby sa zmestili do šablóny ešte-je-mi-dobre. Takto to nejde. Nepôjde to tak. Všetko je pekné. Plynie...
Žblnkajú vo mne Paťkine slová, empatia znamená pochopiť, ako to cíti druhý človek, nie ako by si to cítila ty.
Nebyť už kanálom všetkej bolesti sveta, nenechať ju do seba liať, nedovoliť to, necítiť sa ako niekto, len ho milovať. To mu na začiatok bude stačiť.
Mám červené líca. Mám mať prečo. Potrebujem zriediť farby. Ale v dnešný večer to asi nepôjde. nemôže ísť.
