Z Bratislavy sme vyrazili niečo po šiestej hodine rannej a po 15 minútach jazdy sme už odbočovali na kruháči vľavo, za bývalým hraničným prechodom Berg, kde sme asi po 100 metroch odbočili vpravo pod les a zaparkovali vedľa brány malého podniku.
Na vrchol k rozhľadni Königswarte vedie asfaltová cesta, takže ani v tme sme nemali žiadne problémy s výstupom a orientáciou. Januárová zima bola dnes ráno rezká, preto sme sa vydali rýchlym krokom po asfaltke smerom nahor, kde sme cca po 40 minútach dorazili až k vojenského objektu s vysielačkou a anténami, na ktorý som sa desaťročia pozerala z bratislavskej strany a túžila objaviť, čo to tam na tom protiľahlom kopci je.
Po výstupe kovovými schodmi cez oplotenie sme prišli až k cca 22 metrov vysokej drevenej rozhľadni, ktorú vybudovala obec Berg v roku 2001. Solídna drevená rozhľadňa má 120 schodov a vyhliadkovú terasu vo výške 19,2 metra. Pod vežou nájdete okrem schránky na 1 eurový príspevok aj informačné tabule v nemčine, angličtine a slovenčine. Trošku sme sa pobavili na neaktuálnej informácií, že miesto leží na hranici EÚ a Slovenska ale inak tomuto miestu nič nechýbalo.
Po výstupe na rozhľadňu sa nám naskytol prekrásny pohľad na ranné zore a po mrazivej chvíľke čakania slnko začalo vychádzať. Škoda, že po chvíľke nám výhľad prekryla hmla. Napriek tomu nám famózny východ slnka učaril a hoci nám mrazivé ráno nezohriali ani vrcholové raňajky hojne preliate zahrievateľnými tekutinami, čaro tohto rána nám nemohlo nič prekaziť.
Z vrcholu sme po východe slnka zišli o niečo nižšie a po lesnej ceste sme prešli k ďalšej viditeľnej siluete z Bratislavy, k zrúcanine hradu Pottenburg. Pôvodne strážny hrad pochádza z 12.storočia. Na jeho prvé poschodie s klenbovým stropom vedie provizórny drevený rebrík s pomerne veľkými stupňami a odtiaľ na ďalšie poschodie so štvorcovou vežou bez zastrešenia vedú kamenné schody. Raňajky pokračovali aj v závetrí veže, ktorá nás chránila od mrazivého vetra, ktorý nás predtým potrápil na vrchole. Zo zrúcanín vedie dolu skrátená ale veľmi príkra trasa lesným chodníkom a tak za cca 15 minút sa nám podarilo zísť dolu a náš výstup ukončiť pri odparkovaných autách.
Na toto miesto som sa túžila dostať ešte za čias železnej opony. Dnes sa mi tento sen splnil a okrem upevnenia zdravia po sviatkoch a trošky nenáročnej turistiky, mi dnešný výlet ukázal aký krásny môže byť výstup na horu a východ slnka v zime.
Viac turistických informácií nájdete na http://hiking.sk/hk/ar/469/na_konigswarte.html
