Na začiatok by som mohol začať otázkou, koľký z nás si na benzínovej pumpe dali kávičku, koláčik, prečítali noviny alebo len tak prehodili reč s personálom? Viacerí by určite povedali, že skoro všetci, mimo tých čo majú myšlienky stále v práci alebo v starostiach bežného dňa. Každého z nás niečo trápi, stresuje. Každý potrebuje relax. Niekto využije voľnú chvíľku pri knihe, počítači, s priateľmi alebo prechádzkou po prírode. Každý z nás je nejaký a nejaký som aj ja. Tento článok je o mojom uvoľnení sa, odreagovaní pri kávičke a rozhovore s príjemným personálom bratislavskej pumpe Agip na Tomášikovej ulici.
Agip pumpa, zdroj www.benzin.sk
Tomášiková ulica, kde sídli (neviem 100% či ešte) politická strana vo výslužbe HZDS, kde stál kedysi dávno výskumný ústav textilný a vyrástol kostolík (každý vie komu patrí/patril) stojí benzínová pumpa. Motoristi majú svoje „vyvolené“, tá moja stojí tu. Už x rokov tam chodím skoro dennodenne.
Vedeli ste, že oproti je do teraz vidieť koryto starého potoka, ktorý bol známy aj ako smradľavka? Tiekol totiž zo starej Dimitrovky a až neskôr spravili kanalizáciu do čistiarne odpadových vôd.
Pohľad na starý Prievoz, kade smradľavka pokračovala.
Ale chcem sa vrátiť k pumpe a do súčasnosti. Toto hlavne nie je reklama, je to proste prirodzená vec tak ako dýchame, tak ako papáme a spíme. Človek by mal občas vypnúť, prejsť sa, možno zastaviť, možno sa s niekým porozprávať alebo prihovoriť. Keď hovoríme o Angličanoch, že sú tzv. konzervy, tak potom čo sme my? Veď táto mladá generácia už stratila totálne zmysel pre uchovávanie alebo si váženie hodnôt. Keďže bývam v Ružinove a ako správneho Ružinovčana ma to poznačilo Dimitrovkou, rád sa chodím prechádzať s fotoaparátom tým smerom, stretám na uliciach partie s fľaškou v ruke, pretože to je dnes také in. Možno som už starý a musím byť ticho a prestať sa niečomu čudovať. Moja prechádzka začína prestávkou práve na benzínke Agip pri pravoslávnom kostolíku. Niekto chodí do kostola na spoveď a berie to ako povinnosť, ale podľa mňa je jedno, kde sa komu prihovoríte a koho vypočujete a naopak on vypočuje Vás. Táto pumpa má svoje čaro, možno preto, lebo stojí na spomienkach, neďaleko bola železničná trať, ktorá viedla krížom cez trnavskú cestu a odbáčala k stanici Bratislava-Nivy. Žeby preto táto pumpa nasala energiu starých čias? Je to brána do minulých čias? Možno áno, ale to čaro robí aj veľmi milí a sympatický personál spolu s vedúcim (majiteľom). Slušnosť, milosť, ústretovosť, to sú len drobnosti, čo Vás tam stretnú. Nie každý môže zdieľať môj názor. Ale ja mu jeho nebudem vyvracať. Je to jeho vec. Každý má svoj svätostánok, každý má svoju spovednicu. A tá moja je práve tu. Som rád, že tu stretávam dobrých ľudí, ľudí ochotných. Keď budete stáť na tejto pumpe a budete platiť pri pokladni, opýtajte sa personál ako sa má. Verím, že nebudú na Vás pozerať ako na blbca. Potešia sa a Vy budete mať dobrý pocit pri srdci. A možno keď pôjdete okolo, tak sa skúste okolo prejsť aj pešo, zastavte sa na kávičku a pokračujte smerom cez rožňavskú, centrum R1 k starému závodu Mieru na výrobu viskózy. Načerpajte atmosféru starých čias, keď tam hučali stroje a bolo cítiť atmosféru starého priemyslu. Má to svoje čaro. Budete prechádzať prostredím, v ktorom sme vyrastali ako Bratislavčania všetci a ktoré nás istotne poznačilo. V dobrom, ale aj zlom. Energia sa nestráca. Je tu stále...
