Je tam rovnako krásne ako, koniec koncov, všade v Taliansku
Benefitom tejto časti je, že v rámci jednodňového výletu môžete ochutnať aj trochu zo Sicílie a navštíviť aj veľmi atraktívne, prírodne rozmanité Liparské ostrovy s aktívnym vulkánom Stromboli.
Krásne biele pláže, neskutočná farba mora a úžasné mestečká s prímorskou atmosférou stáli aj za naším rozhodnutím pozrieť sa do tejto časti zeme.
Bolo to už pomerne dávno a podľahli sme lákavej cenovej ponuke jednej CK, takže sme to absolvovali v rámci štandardného zájazdu. Teda minimálne cestu a príchod do hotela sme prežili v skupine ďalších cestujúcich.
Neviem, či je to nezvyk, keďže väčšinou chodíme samostatne, alebo zvláštna zhoda náhod, ale hneď po prvom dni som si povedala, že nabudúce to už takouto formou nebude.
Účastníci zájazdu hneď po príchode riešili všetko na svete – napr. nedostatočné All inklusiv služby, keďže alkohol sa nepodával neobmedzene, ale len na určitých miestach a v určitých hodinách, ale aj ďalšie „strašné nedostatky „, ktoré dostali za svoje peniaze. ( inak už si to presne nepamätám, ale cena bola veľmi nízka, takže pomer cena vs. kvalita bol naozaj skvelý ) Proste neustále ponosy našich spolucestujúcich nás utvrdili, že je čas oddeliť sa od skupiny a urobiť si svoj vlastný program. Kým sa riešili nepostačujúce alkoholové drinky, tak ja som nasávala nádheru hotelového areálu. Autobus zastal pri hlavnej ceste a po vystúpení nás vítala naoko nezáživná scenéria, Nebolo vidno ani more, ani hotel. Po kľukatej cestičke sme pomaly schádzali k hlavnej hotelovej budove a tu sa už začali otvárať pohľady na azúrovo modré more a svetlú, až skoro bielu pláž.
Park ako vystrihnutý z časopisu, krásna pobrežná promenáda, alebo skôr promenádka s lavičkami, kde sa pozeráte ako slniečko zapadá, voňavé oleandre a ťahavé bugenvílie, zvuk cikád, chutné jedlo, žiadna masovka na pláži – proste rozprávka.
Koho by napadlo riešiť drinky. Na moje veľké prekvapenie to riešila väčšina zájazdu.
My sme sa tešili z prítomnosti a už sme si plánovali, čo za svojich 7 dní vieme stihnúť a ako si to poskladať, aby sme spoznali čo najviac.
Ubytovanie sme mali neďaleko mestečka Tropea, tak sme s poznávaním Kalábrie začali práve v tomto úžasnom mieste. Tropea sa považuje za hlavné centrum tzv pobrežia bohov- Costa degli Dei Po príchode do mesta sa typickými úzkymi uličkami dostávate cez malé námestia plné kaviarní a reštaurácií na vrchol vysokánskych útesov.
Pohľad odtiaľ je fascinujúci. Nekonečné Tyrhénske more, po pravej strane prekrásna biela pláž a rovno pred Vami – skalný výbežok, na ktorom stojí kláštor Santa Maria dell´Isola.
Keď môj manžel zbadal strmé schodište, ktorým sa dalo dostať dole, spočiatku to odmietal, lebo predstava, že bude nutné ísť aj späť ho desila. Samozrejme nebolo to až také tragické, pomaly sme zostúpali dole a kochali sa nádhernou vyhliadkou na mestské opevnenie nad nami.
V meste vidíte množstvo obchodíkov s keramikou, šperkami a inými krásnymi drobnosťami, ale mňa zaujali všade rozvešané strapce červenej cibule. Tie sú typickou plodinou tejto časti zeme, úrodu tu zbierajú 2x a recepty z tejto pochúťky ponúkajú aj v miestnych reštauráciách, tak sme samozrejme aj ochutnali.
Druhou typickou pochúťkou je Tartuffo, ale tento krát nehovoríme o preslávenej hľuzovke s rovnakým názvom, ale o parádnom zmrzlinovom recepte. na tanieriku leží zmrzlinová guľa, obalená v kakau a naplnená orieškovým, alebo čokoládovým krémom - Je to mňamka a určite ochutnajte.
A my pokračuejeme v spoznávaní „Pobrežia bohov“ Ide sa na Capo Vaticano – oblasť posiata víkendovými vilami, luxusnými hotelmi zasadenými v nádherných záhradách plných farieb. Striedajú sa tu vysoké útesy, ktoré od seba oddeľujú krásne zátoky s krištáľovo čistou vodou a svetlým pieskom. K mnohým sa dá dostať len po vode. Na útesoch je maják s reštauráciou s vychodenými cestičkami, kde výhľady berú dych. Môžete sa tu prechádzať do sýtosti. Morský vietor a slaný vzduch zmierňujú horúčavy, tak sa pri prechádzke cítite ako v raji, lebo to raj naozaj je.
Blízke okolie nášho hotela sme si pozreli, tak sme sa rozhodli využiť ponuku celodenných lodných výletov na Sicíliu a Liparské ostrovy.
Od Tropei je to necelých 100km do prístavu Villa San Giovano odkiaľ ide trajekt na Sicíliu do Messiny. Ide sa po diaľnici, tak by ste si povedali, že sa to preletí raz-dva. Opak je bohužiaľ pravdou.
Diaľnica v tejto časti Talianska pripomína skôr cestu 3. triedy a priemerná rýchlosť autobusu sa tu pohybovala max 50km/hod., takže to bol celkom dlhý presun.
Pôvodne sme si mysleli, že počas návštevy Kalábrie sa pôjdeme pozrieť aj do Púglie – k opätku talianskej čižmy, ale po tejto skúsenosti sme sa tejto myšlienky vzdali. Pochopili sme, že si to vyžaduje nový plán, ktorý sa neskôr aj uskutočnil. Bližšie o Puglii v článkoch https://blog.sme.sk/bakitova/cestovanie/taliansko-welcome-in-puglia.
Po nalodení na trajekt sme sa preplavili na Sicíliu, čo bolo asi 1,5 hodiny a tam sme sa po krátkej prehliadke Katedrály v Messine autobusom presunuli do Taorminy.
No a Taormina bola NÁDHERNÁ, ešte raz NÁDHERNÁ a to vôbec nepreháňam. Stredoveké uličky, nádherný park, antický amfiteáter v pozadí s dymiacou Etnou.
Ťažko sa to opisuje, lepšie raz vidieť ako 100x počuť. Nádherné zákutia, malebné zátišia, tisíce inšpirácií pre oko fotografa, čo má rád krásne veci.
Taormina – najstaršie, najznámejšie a najdrahšie turistické centrum Sicílie. Už v roku 735 p.n.l prilákalo toto miesto starých Grékov a Rimanov vďaka svojej strategickej polohe na terase svahu hory Monte Tauro. Tí tu po sebe zanechali antický amfiteáter Teatro Greco, ktorý žije dodnes.
Poskytuje snáď najromatickejší pohľad na Jónske more a dymiaci vrchol Etny. Aj dnes sa tu odohrávajú divadelné predstavenia pod holým nebom a táto atmosféra láka tisíce turistov, aby sa pristavili a vrátili sa späť o niekoľko tisícročí.
Ale nie len toto divadlo je magnetom pre každého návštevníka. Mesto sa stalo inšpiráciou pre mnohých umelcov – básnikov, maliarov, spevákov, hercov, režisérov či spisovateľov. Goethe napísal „Čistota oblohy, vôňa morského vzduchu, opar, ktorý akoby rozpúšťal hory, nebo a more do jedného prvku – to všetko bolo potravou pre moje myšlienky.“
Guy de Moupassant definoval mesto ako maľbu, v ktorej nájdeme všetko, čo bolo na Zemi stvorené pre potešenie oka a ducha.
Hlavná ulica Corso Umberto, prechádza celým historickým centrom. Rozkošné taverny, nádherné obchodíky s keramikou, malé námestíčka, kostolíky – všetko pekne pohromade. Toto nenechá nikoho na pochybách, že návšteva tohto miesta sa naozaj vyplatí.
Zaujímavým suvenírom môže byť aj keramický kvetináč v tvare ľudskej hlavy, ktoré tu zdobia takmer všetky okná a balkóny. Má síce trochu strašidelný príbeh, ale zjavne mu to na popularite nijako neubralo. Podľa legendy siahajúcej do 11. storočia sa jedna krásna dievčina zamilovala do maurského obchodníka. Stali sa milencami, no dievča neskôr zistilo, že v jeho rodnej krajine má jej milý ženu a deti. Od žiarlivosti preto vymyslela spôsob, ako s ňou ostane navždy - v noci mu odrezala hlavu a rozhodla sa ju použiť ako kvetináč pre jej bazalku. Ľudia, ktorí kráčali pod jej balkónom, jej začali závidieť krásnu bujnú bazalku, preto si začali vytvárať farebné hlinené kvetináče s podobizňou ľudskej hlavy, aby mali podobne krásne rastliny. A ostalo im to dodnes.
Ak Vás už unavia prechádzky rozpálenými uličkami, môžete navštíviť verejnú mestskú záhradu Villa Comunale di Taormina. Záhradu založila anglická šľachtičná Florence Trevelyan v polovici 19.st. na ploche 22400m2. Poskytuje tieň, nádhernú zeleň a ešte krajšie výhľady – proste oáza pokoja.
My sme Taorminu navštívili počas dňa, ale viem si predstaviť, že večer strávený v niektorej zo stoviek prekrásnych reštaurácií je rovnako zážitkom, čo si určite zapamätáte. Na to však už nebol čas, vrátili sme sa späť na trajekt a potom „super rýchlou“ diaľnicou späť do Tropei.
A my sa už tešíme na ďalší lodný výlet. Plnou parou vpred - ide sa na Liparské ostrovy. Tento krát sme sa plavili z prístavu v Tropei a plavba trvala cca 3 hod. Počas plavby nám robili spoločnosť celé kŕdle delfínov, ktoré sa zabávali v spenenej vlne, čo sa tiahla za loďou.
Prvý ostrov Vulcano vznikol spojením viacerých sopiek, z ktorých najväčšia je Vulcano della Fossa.
V blízkosti prístavu sa nachádzajú horúce sopečné pramene, ktoré sa spájajú so sírnou aktivitou ostrova. Kaly sú hlavnou atrakciou, ktorá priťahuje turistov, aby si vyskúšali horúci kúpeľ. Môj muž sa stihol pred týmto výletom totálne spáliť, tak na počudovanie všetkých bol celý čas v dlhých nohaviciach a košeli s dlhým rukávom a keďže mal spálené aj priehlavky, musel mať dokonca aj ponožky. Takže liečivú silu sírneho bahna som okúsila iba ja. Plavky mi potom „voňali“ za sírou až do konca pobytu, ale tá jemná pleť po takomto kúpeli ... Poviem Vám, keď som vyliezla tak ma skoro ani muž nespoznal
Takto príjemne osviežení sa plavíme na ďalší ostrov Liparských ostrovov - ostrov Lipari – najväčší z Liparských ostrovov. Tu sme absolvovali malú okružnú jazdu po ostrove. Ochutnali sme miestne vínko Malvézia , kochali sa pohľadmi na ďalšie ostrovy ( je ich 7 )
Míňali sme kameňolom, kde sa ťaží Pemza – lávová pena a upozornili nás aj na trblietavý čierny kameň – obsidián – lávové sklo.
Nakoniec ešte zastávka v hlavnom meste ostrova Lipary.
Krátka prechádzka od prístavu k opevneniu nad mestom, kde je veľké archeologické nálezisko. Z vykopávok sa dedukuje, že ostrov Lipari bol osídlený od 4. tisícročia pred n.l. Liparské ostrovy sú spojené s historickým osudom Sicílie, so stáročnými bojmi o ostrov medzi Grékmi, Kartágincami a Rimanmi až do definitívnej nadvlády Rimanov. V r. 836 pred n.l. Arabi zničili Lipari a až za vlády veľkovojvodcu Rogera I. v 11.stor. začal ostrov Lipari a blízke súostrovie „rozkvitať“ vďaka aktívnej prítomnosti benediktínskych mníchov, ktorí sa usadili v antickej akropole.
Po tejto príjemnej prechádzke mestom plavba pokračuje na ďalší ostrov Stromboli, asi najviac navštevovaný vďaka aktívnej sopke, ktorá chŕli lávu a popol v pravidelných 15-20 minútových intervaloch. Celý ostrov má okrúhly tvar v strede sa týči ukážková sopka s kráterom a práve pohľad do krátera sopky je najväčším lákadlom.
Organizujú sa tu výstupy až ku kráteru do výšky 924 m n.m.a je o nich naozaj veľmi veľký záujem. V tej horúčave tam vystúpiť, to musí byť riadna makačka. Vychádza sa podvečer, aby si záujemcovia mohli dokonale užiť toto svetelné divadlo.
Pre tých lenivejších – náš prípad – sa organizujú večerné plavby, kde sa dá pozorovať ako sopka vypľuje žeravú lávu a tá potom pomaly steká po stenách hory dole k pobrežiu. Je to naozaj výnimočné predstavenie. A keďže sme ho chceli vidieť, tak sme sa na Stromboli vybrali ešte raz. Tentokrát sa podvečer vyplávalo z Tropei, aby sme došli po zotmení na miesto činu. Na lodi sme všetci striehli na ten okamih, kedy vypľuje ten kopec žeravú lávu a keď sa to odrazu stalo, bolo to také rýchle, že sme to nestihli zachytiť na fotku Statív na hojdajúcej sa lodi nie je to pravé orechové, takže naše fotky z tohto jedinečného divadla nepatria práve do National Geographic, ale je to aspoň dôkaz, že sa oplatí tento výlet absolvovať, lebo ona fakt chrlí.
Stromboli je určite pekné miesto aj bez žeravej lávy. Čierne pláže, biele domčeky s modrými okenicami a pokojná atmosféra sem láka aj turistov, čo tu trávia celú dovolenku.
Symbolom ostrova je jašterica, ktorú tu vidíte všade.
Príjemné penzióny zdobené typickou keramikou v tichých uličkách ponúkajú kľud a pohodu. Atmosférou mi ostrov trochu pripomínal Santorini, ale tam nebola činná sopka a tu na Stromboli bolo určite menej ľudí.
Ostalo nám ešte trocha času, tak sme si na jeden deň prenajali auto a navštívili Scillu – opäť jedno nádherné mestečko na pobreží. Videli sme ju cestou do prístavu na trajekt na Sicíliu a už z diaľnice vyzeralo mestečko veľmi pekne, tak sme si ho zvolili za cieľ cesty
Mesto zo starých mýtov bolo podľa legendy domovom strašného monštra Scylla, ktorý spolu s Charybdisom strážil úzku úžinu Messina a predstavoval nebezpečenstvo pre Odysea a jeho posádku, keď sa plavili týmto územím. Nad mestom sa týči mohutná skala s hradom
a ak zídete od hradu dole k pobrežiu dostanete sa do štvrte Chianalea Tu je vidieť, že rybolov patrí k tradičnému spôsobu života. Rybárske domčeky, farebné člny a posedenia s čerstvo ulovenými špecialitami dodávajú miestu osobité čaro.
A ešte čerešnička na torte.
Posledným miestom, ktoré určite odporúčam je mesto duchov Pentedatillo. Názov mesto dostalo podľa tvaru skaly Monte Calvario, ktorá pripomína obrovskú ruku s 5 prstami. Je to cca 2 hodiny od Tropei , ešte asi 50km južne od Scilly. Od hlavnej cesty sa začnete šplhať zvlnenou pahorkatinou a zrazu sa pred vami zjaví niečo ako zmenšené Machu -Picchu.
Obrovské skalné prsty a pod nimi učupená nejaká dedinka. Nádherný pohľad.
Na parkovisku sme odstavili auto a nasadli do takého shuttle autíčka, kde nám miestny šofér urobil kompletný výklad v taliančine. Vôbec sa nenechal rušiť tým, že sme mu nerozumeli ani slovo. Ale niekedy sú slová zbytočné, stačí sa jednoducho pozerať a vnímať tú krásu.
Mesto vzniklo asi v 9 st. na obranu proti nájazdom Saracénov a postupne nadobudlo veľký strategický význam. Postupne sa dostávalo pod nadvládu rôznych záujmových skupín až do roku 1783, keď ho takmer úplne zničilo veľké zemetrasenie. Od roku 1980 sa začalo s jeho obnovou a dnes opäť ožíva, aj keď už len ako turistická atrakcia, kde sa odohrávajú rôzne festivaly a slávnosti.
Je úžasné prechádzať sa tichými ulicami medzi opustenými kamennými domami a pozorovať tú nádhernú prírodnú scenériu čo obklopuje toto miesto.
A to už je z našej dovolenky v Kalábrii všetko. Prežili sme krásny týždeň plný zážitkov, videli sme opäť množstvo krásnych miest a spoznali ďalšie zákutia našej jedinečnej zeme. Ja verím, že pre niekoho, kto sa tam práve chystá budú tieto tipy skvelou inšpiráciou a pre niekoho kto hľadá tip kam sa vybrať na dovolenku bude Kalábria tým správnym cieľom.
Tak zatiaľ dovidenia.
