V tom čase Jozef Vagner zakladal ZOO v Dvur Králové nad Labem a zvieratá do ZOO získaval odchytom v Afrike.
Zážitky popísal v knihe Safari pod Kilimandžárom a aj ďalších publikáciách.
My ako deti sme si zo zápaliek a gumových zvieratiek tvorili svoju vlastnú ZOO a snívali o africkej divočine.
Starí rodičia o nás celé prázdniny ani nevedeli.
Prešlo veľa času a tento sen sa zmenil na skutočnosť. Prvý neúspešný pokus bol pred koronou, keď sme už mali zaplatený pobyt v Keni pri mori a odtiaľ sme mali v pláne v rámci nejakého výletu absolvovať aj safari v niektorom NP. Potom prišiel obrovský ŠKRT cez rozpočet a všetky cestovateľské plány popadali ako domček z kariet.
Nevadí ostalo to stále v rovine sna a sny sa predsa plnia, ak v to silno veríme. Tento rok sme sa k myšlienke navštíviť Keňu opäť vrátili. Tento krát sme však zmenili plán a hľadali možnosť realizovať Safari s následným pobytom pri mori, keďže nám to prišlo efektívnejšie ako zaplatiť si 8 nocí pri mori a potom z toho 2-3 dni byť mimo. Ak chcete cestovať lacno po Afrike bývajte tam, kde domáci, jedzte tam, kde jedia domáci a zaručene to bude za babku. Túto dobrú radu, ktorú sme niekde čítali sme ale nevyužili. Až takí odvážni a dobrodružne naladení nie sme.
Ponuka CK je v tomto smere pomerne bohatá, ale cenovo veľmi vysoko, čo sa nám veľmi nepáčilo. Pri hľadaní najoptimálnejšieho riešenia sme natrafili na Jara – majiteľa jednej CK,
Špecializuje sa na Afriku a zorganizuje Vám program na mieru presne podľa Vašich požiadaviek. Stačí aby ste boli min. 2. Vymenili sme si pár mailov a program našej cesty bol pripravený. Cena pre 2 nebola síce najnižšia, ale takmer polovičná oproti štandardnej ponuke známych CK. Riešili sme to cca v marci a ostávalo už len čakať do polovice júna a spoliehať sa, že všetko klapne, tak ako má.
V pláne sme mali navštíviť 2 NP – Amboseli a Tsavo West a potom stráviť 5 nocí na pláži pri Indickom oceáne.
Vybrali sme si jún, keďže v apríli a máji je na rovníku obdobie dažďov a v júni je príjemná teplota a príroda je ešte zelená, nie vyprahnutá, ako je to v hlavnej sezóne – počas našej zimy.
Konečne prišiel čas odchodu a môj sen o safari pod Kilimandžárom sa zmenil na skutočnosť. Odlietali sme z Viedne s Ethiopian Airlines o 22 :00. Cesta do Addis Abeby trvala cca 6 hodín, s tým, že v Afrike je 1 hodinový posun času, takže sme tam dorazili ráno o pol 6 miestneho času. Letisko bolo preplnené, dlhé asi km a informačné tabule s odletmi boli len 2 v strede letiska a vedľa seba. Na každej boli 4 stĺpce s odletmi – úplne rovnaké, čo nemalo žiadnu logiku, ale však sme v Afrike. Ak sa chcete dozvedieť odkiaľ ide Váš let a nechcete sa zdržiavať v srdci letiska, kde je asi milión ľudí, tak máte v nohách menší maratón, lebo si to vždy musíte odšľapať k tým 2 tabuliam a potom HOP alebo TROP buď tam pri troche šťastia Váš let už je, alebo si to zopakujete. Nenávidím letiská a dlhé čakania na prestup, ale čo už, jednoducho sa to musí vydržať. Po cca 4 hodinách čakania sme tými istými aerolinkami leteli do Nairobi. Táto časť cesty už bola v pohode. Let trval 2 hodiny a len čo sme odštartovali už začal rozvoniavať obed. Už sme si odvykli od takého komfortu, keďže väčšinou využívame nízkonákladové spoločnosti, tak sme ostali milo prekvapení. Pristávame v Nairobi – Jambo Kenya – Hakunamatata – žiaden stres – letiskoví robotníci spokojne sedia a pravdepodobne čakajú, kým príde vedúci a povie im čo by asi ešte mohli stihnúť urobiť.
Pred letiskom nás už s tabuľkou čakal šofér, ktorý nás mal odviezť na hotel v Nairobi. Len čo sme nastúpili, do nás zozadu buchlo ďalšie auto, z ktorého sa vysúkalo asi 6 osôb a nechápavo hľadeli, čo sa stalo. Začalo sa hlasné vyjednávanie, asi o tom ako nahradiť škodu ( bol to len taký ťuk ). Trvalo to asi 15 minút, potom sa nejako dohodli a my sme vyrazili do ulíc Nairobi. Doprava v Nairobi ( a platilo to aj inde ), to je naozajstný bonbónik. Na 6 prúdovej ceste bez vyznačených pruhov vládne absolútny chaos. Autá sa preraďujú podľa vlastných pravidiel medzi neexistujúcimi pruhmi, motorky naložené nákladmi, vysoko prevyšujúcimi ich nosnosť kľučkujú pomedzi autá, do toho tisíce chodcov, buď len tak prechádzajúci cez cestu, alebo ponúkajúci rôzne občerstvenie. Sem tam sa človek ťahajúci za sebou 2-kolesovú káru zaradí medzi autá a pokračuje v ceste ako keby sa nechumelilo, no proste lepšie predstavenie, ako v Národnom divadle.
V Nairobi sme mali len 1 cieľ, navštíviť Múzeum Karen Blixenovej – dánskej spisovateľky, ktorá tu prežila istý čas na farme, kde pestovala kávu.
Podnikanie jej nevyšlo, na pestovanie kávy tu neboli vhodné klimatické podmienky a ani v živote nemala veľa šťastia na vzťahy. Po návrate z Afriky začala písať a jej román Spomienky na Afriku bol v roku 1985 sfilmovaný. V hlavných úlohách Meryl Streep a Róbert Redford. Film získal 7 Oscarov a pre mňa je to jeden z najkrajších filmov, aké som videla. Je to jej životopis a podľa toho, čo som sa dozvedela na mieste činu, tak film bol naozaj veľmi verným obrazom jej života. Mohla by som tu toho popísať viac, ale radšej si pozrite ten film, je to naozaj Perla, ktorá stojí za pozretie. To samozrejme stálo aj za mojim rozhodnutím navštíviť toto múzeum v Nairobi. Múzeum je situované v dome, v ktorom Karen žila počas jej pobytu v Afrike a tu sa aj natáčali exteriéry k filmu. Krásna koloniálna vila stojí uprostred upraveného parku s tropickou vegetáciou.
V dome sú pôvodné predmety, nábytok, obrazy, ale aj kostýmy, čo mala na sebe Meryl Streep pri natáčaní filmu. V záhrade boli aj pôvodné stroje, ktoré sa využívali na farme.
Symbolicky tu pestujú aj jeden kríček kávovníka, kde už boli zelené zrnká kávy.
Bolo krásne počasie, takže sme sa na chvíľu vžila do kože barónky a predstavovala si život v predvojnovej Afrike. Môjho muža na rozdiel od mojich romantických predstáv zaujal security men s ostrým samopalom v ruke, ktorý tam len tak postával a bol v ostrom kontraste s idylickým prostredím parku. Ale ako sme neskôr zistili, tí sú tu všade.
Takže náš prvý deň v Afrike sa pomaly končí – na prehliadku Nairobi by sa nám naozaj nechcelo – podľa mňa tam nie je veľmi na čo pozerať.
Takže už len večera v hoteli, unavení sme radi, že máme normálnu posteľ, takže Dobrú noc a zajtra sa ide na Safari pod Kilimandžárom.
Ráno po raňajkách nás už čaká Edwin – náš sprievodca na najbližšie 3 dni. Po úvodných formalitách nasadáme do nášho Safari - auta. 6- miestny Van s otváracou strechou je len náš.
Ide sa do NP Amboseli. Cesta trvá cca 3hodiny. Opúšťame Nairobi. Cesta je rovná, samé kamióny, permanentne predbiehame. Auto nemá výrazný odpich, takže sa pomaly vysúvame do protismeru, vidíme oproti rútiaci sa kamión, ale šofér ostáva úplne v kľude, tak mu dôverujeme.
Potom sa pomaly zaraďujeme a v pohode to stíhame a ak náhodou nie, tak je tam ešte odstavný pruh, máme sa kde vyhnúť. Cestou míňame odpočívadlá pre kamióny – tam pulzuje život ala Afrika, drevené búdy, množstvo ľudí, trhoviská s najrozličnejším tovarom, benzínové pumpy a všetko na svete, čo by snáď mohol niekto potrebovať.
Po nejakých 2-hodinách som začala pomýšľať na toaletu. Už som sa psychicky pripravovala, že to zvládnem, ale pre „európske kvetinky „ sú tu pripravené v pravidelných intervaloch celkom iné odpočívadlá. Krásne štýlové zebrové posedenie, samozrejme s obchodíkom, kde Vám ukážu ako sa vyrábajú drevené figúrky a odprevadia Vás za 1 dolár na WC, ktoré je krásne označené a trafili by ste určite aj sami. V obchode Vás hneď nabádajú aby ste si len nabrali, hocičo a na cene sa potom dohodnete. Ale to je Afrika.
A my ideme ďalej, popri ceste zrazu vidíme voľne sa pohybujúce žirafy, tak fotíme a tešíme sa aj na ďalšie zvieratá, ktoré veríme, že uvidíme
Okolo obeda sme dorazili do AA Lodge.
Sú to v podstate hotely uprostred africkej divočiny. Ohradené elektrickými ohradníkmi, aby sa nestalo, že turistov prekvapia nejaké nečakané návštevy divokých zvierat. Po welcome drinku sa dostávame na izbu.
Máme 2 hodinky času, tak sa naobedujeme ( to už máme v cene zakúpeného balíka ) v štýlovo zariadenej reštaurácii, trochu pofotíme areál Lodgu a nasadáme do auta.
Ide sa na safari. Vstupujeme do parku. Na aute sa zdvihne strecha, tak aby sme mohli pohodlne stáť a pozorovať krajinu a zvieratá.
V NP Amboseli je krajina rovinatá, miesta s typickými savanovými stromami, na ktorých si pochutnávajú žirafy sa striedajú s trávnatými porastami, kde sa vo vlniacej tráve pasú pakone, alebo zebry, či antilopy.
Stáda slonov sa ochladzujú v bažinatých jazerách, alebo sa len tak bez cieľa presúvajú z miesta na miesto, pričom križujú cesty, kde sa turisti snažia uloviť ten najlepší záber.
Vidíme hrochy, čo si spokojne užívajú bažiny pri slonoch, pštrosy aj krásne korunkaté žeriavy, divé prasiatka aj hyeny.
Zvieratá si tu žijú spoločne vedľa seba a každý má svoje miesto. Na jazere prešľapujú ružové pelikány.
Na stromoch sedia divé kačice.
Podvečer vidíme aj levov – kráľov savany ako sa voľne povaľujú bez záujmu o okolitý svet. Aj levica s mláďatami si užíva pekný podvečer
Ak sa niekto obáva, či tu tie zvieratá uvidí, tak táto obava je naozaj zbytočná. Zvieratá tu sú všade a určite sa nestane, že by ste ich nevideli. A je to fakt krásne vidieť ich voľne žijúce tu, uprostred africkej savany. Jediné čo sme bohužiaľ nevideli bolo Kilimandžáro – najvyšší vrch Afriky, ktorý sa týči do výšky takmer 5000 m n.m. Práve v NP Amboseli je najvyššia pravdepodobnosť, že by ste mohli vidieť jeho zasnežené vrcholy. Počasie nám však nebolo v tomto smere priaznivo naklonené. Bolo oblačno kopec bol beznádejne skrytý v oblakoch. Tak sme si ho teda dokreslili sami aj so slonom v popredí.
Náš AA Lodge bol mimo NP, museli sme do 19:30 park opustiť a vrátiť sa späť na hotel. Boli sme vybavení repelentom a teplým oblečením, keďže sme sa dočítali, že je tam veľa komárov a v noci sa výrazne ochladí. Ani jedno, ani druhé sme nepotrebovali. Komára sme za celý čas nestretli a čo sa zimy týka, tak to už vôbec nie. Dlhý rukáv sme si natiahli len ráno, keď bolo asi 15 stupňov a pri jazde v otvorenom aute bolo trochu chladno. To bolo prvý aj posledný krát, keď sme počas dovolenky potrebovali niečo teplejšie ako tričko s krátkym rukávom.
Čakala nás výborná večera a potom už len dobrú noc.
Ráno skoré raňajky, opúšťame AA Lodge a vyrážame na ranné safari.
Opäť prekračujeme bránu NP Amboseli. Ráno je ideálne na pozorovanie šeliem. Šoféri si cez vysielačku zdieľajú informácie, keď je niekde na obzore lev alebo nejaká iná šelma. Náš Edwin takto zachytil info o gepardoch, tak sme hneď od žiráf vyrazili na miesto a podarilo sa nám krásne zachytiť tohto najrýchlejšieho tvora savany. Dokáže vyvinúť rýchlosť až 140 km/hod.
Zaujímavá bola aj scéna ako si levica pochutnáva na nejakom úlovku.
V okolí sa zhromaždili skupiny supov a tzv. zdochlinárov ( Marabu africký ) Tí disciplinovane čakali kým sa levia hostina ukončí a keď levica odkráčala do bezpečnej vzdialenosti začal sa okamžitý nálet na zvyšky po hostine. A tu to už bolo naozaj o život. Každý si chcel uchmatnúť aspoň kúsok koristi. Dopyt bol zjavne vyšší ako ponuka, ale aj to sú zákonitosti prírody, silnejší vyhráva.
Po rannom safari sme sa presunuli o niečo južnejšie do NP Tsavo West. Bolo to okolo 65 km a šli celý čas sme nespevnenou prašnou cestou asi 2 hodiny. Míňali sme dediny, kde Masajovia vo farebných pareách pasú kozy, alebo typické kravy s hrbom na chrbte.
Zem je červená ako paprika, čo v kontraste so zelenými savanovými stromami a modrou oblohou vytvára nádhernú farebnú paletu.
A aj ľudia milujú farby – či už tradiční Masajovia, ale aj ostatní so svojimi pomaľovanými motorkami, autami, či autobusmi. Proste Afrika je farebná.
Ešte pred odchodom s NP sme navštívili Masajskú dedinu, kde obyvatelia ešte žijú tradičným spôsobom života. Aj keď samozrejme veľmi rýchlo pochopili, že turisti sú pre nich veľmi dobrým zdrojom príjmov. Predviedli nám tradičný uvítací tanec, ukázali ako bývajú, ako dokážu urobiť oheň a návštevu sme ukončili pri ženách a ich výrobkoch.
Opäť platilo, len si zober čo sa ti páči a cenu potom dojednáme. Síce ich človek chce podporiť, ale všetko má svoje hranice.
Musíte byť veľmi tvrdí obchodníci, inak by Vás zdrali z kože.
Ešte som chcela povedať, že ak chcete urobiť fotky zvierat, tak určite potrebujete kvalitný fotoaparát s veľkým objektívom, lebo z mobilom nepochodíte. Zvieratá nie sú hneď vedľa cesty a aj keď ich voľným okom krásne vidno, tak pre fotku je to ďaleko na to aby bola dobrá. Alebo sa na fotky vykašlete a jednoducho si tú scenériu len ukladáte do pamäte a v takom prípade je dobré mať ďalekohľad. Tak si vyberte, čo je Vášmu srdcu bližšie
Pokračovanie o NP Tsavo West a tropickom raji na pobreží Indického oceánu prinesiem nabudúce. Zatiaľ dovidenia
