Prvá zastávka – dedinka Polperro – moja srdcovka – ako vystrihnutá z rozprávky Pepek námorník. Biele domčeky obsypané farebnými kvetmi,
hlboký členitý záliv zarývajúci sa až do útrob dediny, kde na vysunutých balkónikoch relaxovali dovolenkári a pozorovali člny premávajúce sa sem a tam.
K jednej pani takto pri rannej kávičke priplával kŕdeľ labutí, vyskočila a utekala ako o dušu dnu. Mysleli sme si, že sa vráti s nejakým dieťaťom, aby sa s ním potešila z toho pohľadu a na naše prekvapenie doniesla na rukách malého bieleho psíka, ktorému labuťky hneď ukázala. No neviem, či sa psík potešil, nevideli sme mu do tváre, ale pani bola zjavne veľmi spokojná, že našla niekoho, komu môže túto radosť sprostredkovať.
V obchodíku s tradičným cornwalskými pochúťkami sme ochutnali tzv „ cornish pasties „- taštičky plnené plnkou podľa vlastného výberu, napr. mäsom, zeleninou s rôznym korením – bola to lakútka, ktorú sme si potom už vychutnávali pri každej príležitosti.
Z prístavu mesto pokračuje do kopca odkiaľ sa naskytne pohľad plne vystihujúci túto časť pobrežia. Nádherne zelené kopce, smaragdové trblietajúce sa more, biele plachetničky a v pozadí biele domčeky a prístav so zakotvenými plachetnicami, či rybárskymi člnmi. K tomu modrá obloha, príjemné slniečko a maják, ktorý to všetko dobre stráži– potrebujete niečo viac ?
V tento deň, sme sa dokonca odhodlali aj na kúpanie, lebo teplota sa blížila k 25 stupňom, čo už je v týchto končinách naozaj horúce leto. Ale Atlantik je naozaj pre otužilcov, takže je lepšie ich pozorovať ako sa s nimi kúpať.
Ďalšou zastávkou bolo staré viktoriánske sídlo Lanhydrock.
Korene tejto stavby siahajú až k roku 1600, ale najväčší rozkvet zaznamenal na prelome 17. a 18. storočia. Bohužiaľ okrem osobnej tragédie, ktorá postihla rodinu vlastniacu tento majetok, bol dom nakoniec zničený požiarom. Začiatkom 20. st. ho potomkovia obnovili a vybavili na tú dobu najmodernejšou technikou, či už šlo o zabezpečenie proti požiarom, ale aj vybavenie kuchyne či ostatných miestností.
Dnes je to pamiatka v správe National trust – organizácia na podporu kultúrnych a prírodných pamiatok v UK. Tak ako väčšina podobných sídiel v Anglicku je stavba umiestnená v nádhernom parku, plnom kvitnúcich hortenzií a iných kvetov.
Pri prehliadke sú v jednotlivých miestnostiach zväčša seniori, ktorý dávajú pozor aby turisti dodržiavali poriadok, ale zároveň veľmi ochotne poradia, resp. zapózujú pred fotoaparátom a hneď sa cítite ako keby ste boli práve pozvaní k prestretému stolu.
Ďalšie ubytovanie sme mali v Gweek, na skok od najjužnejšieho cípu Anglicka – Lizard point. Miesto je zaujímavé tým, že je tu najväčší majákový komplex na svete ( aspoň takto nám to prezentovali. ) Na vysokom útese, ktorý je nádherne farebný vďaka popínavým rastlinám, ktoré sa ťahajú po skale, stojí veľký komplex budov.
Dominantný je vysoký maják, stavby okolo sú dnes okrem iného využívané ako hotel, takže ak by ste chceli zaujímavé ubytovanie môžete si tu rezervovať izbu.
Prvý krát v živote sme sa dostali aj priamo do majáku a dozvedeli sa veľa zaujímavých vecí, napr., že svetlo, ktoré v tme bliká je vybavené tak výkonnými žiarovkami, že ho vidieť do vzdialenosti 40 míľ, alebo, že v prípade výpadku elektriny sú v majáku záložné zdroje, ktoré udržia všetky funkcie max. 5 dní a do toho času musí byť tento strategický objekt opäť spojazdnený v akomkoľvek počasí- prilietajú sem technici z Londýna helikoptérou
Neďaleko Lizard point je jedno mimoriadne fotogenické miesto – zátoka Kynance cove. Od parkoviska schádzate poľnou cestou a zrazu sa otvorí pohľad, ktorý tak trochu pripomína nejakú tropickú scenériu. Zelené kopce malé plážičky s bielym pieskom a nádherne zelenomodré more,
Ľudia sa tu vo veľkom kúpali, ale nám už jeden ponor do Atlantiku celkom stačil. Tak sme sa z výšky pozerali na tú nádheru, dali si nejakú mňamku v reštaurácii hneď pri pláži a pokračovali ďalej po južnom pobreží.
Čakala nás totiž opäť unikátna zaujímavosť St. Michael´Mount – ostrov, ktorého korene siahajú do obdobia pred n.l., ale hlavne sa na tomto ostrove nachádza Kláštor veľmi pripomína známy Mont St. Michel vo Francúzsku ako keby bol jeho kópiou, len v menšej mierke. Ostrov je prístupný z mesta Marazion po kamennom móle, ale len za odlivu.
Keď začína príiiv cesta sa čoskoro ocitne pod vodou a ak to nestihnete tak sa brodíte po vode.
Za prílivu sa tam dá dostať aj člnmi, ale my sme sa tam dostali podvečer, chodník vyzeral v pohode, tak sme sa spokojne vybrali pozrieť si kláštor Po cca 20 minútach, keď sme sa kochali pohľadom, nás zrazu začali vyháňať a čoskoro sme pochopili prečo. Príliv postupuje neuveriteľne rýchlo a niektorí to zjavne nestihli. Možno aj tento párik „vášnivých“ fotografov, ktorých sme chvíľu pozorovali, boli totiž mimoriadne zábavní.
Inak v miestach kde sa tak rýchlo mení hladina vplyvom prílivu a odlivu, majú také špeciálne tabuľky s časmi kedy čo príde. Stretli sme sa s tým práve v Normandii a Bretónsku, ale nech sme pozerali sprava aj zľava tak sme to nepochopili.
Takže kláštor ostal pre nás nepoznaný, ale ten pohľad z brehu a aj to poznanie ako rýchlo sa z polostrova stane ostrov určite stálo za to.
Deň sme zakončili na najzápadnejšom cípe UK – v tzv. Land´s End – teda na konci krajiny. Je to opäť strmý útes porastený vresom a fúkal tu silný vietor.
Zaujal nás posledný aj prvý dom v zemi
a tiež mladá dvojica, ktorá sa zaľúbene pozerala z výšky na trčiace sa ostrovy. Na tom by nebolo nič zvláštne, ale pri tom vetre si takto romanticky sedieť a hľadieť – tomu sa hovorí láska.
My sme radšej zaliezli dnu a čakali na ohňostroj. Pravdu povediac nás toto miesto, ktoré je síce drsné, ale zato čarovné, prekvapilo najmä veľkým komerčným areálom s obchodmi, barmi, vystúpeniami rôznych skupín – proste ako v nejakom nákupnom centre, alebo zábavnom parku, čo bolo dosť v rozpore s prírodnou scenériou, ktorú poskytovalo. Na záver sa ešte strieľal ohňostroj, tak sme si ho teda počkali a pobrali sa späť na ubytovanie.
Cestou nám už St. Michael svietil, tak ešte krátka foto zastávka a už len dobrú noc
V poslednej časti série o Cornwale vám ešte priblížim jedinečný Eden projekt a niečo zo severného pobrežia. Zatiaľ dovidenia
