Cesta na západnú stranu ostrova na polostrov La Morne nám priniesla nečakané prekvapenie. Konala sa tu nejaká hinduistická slávnosť, tak sme sa pristavili a pozorovali. Pri ceste stálo zhromaždených veľa ľudí, prevládala žltá farba oblečenia, väčšina žien mala pripravené nádoby s nejakým ovocím a kokosovými orechmi, muži, dokonca aj deti mali na tele ponapichované rôzne ozdoby a očakávali sprievod prichádzajúci po ceste. Na čele sprievodu šli hudobníci a potom sa niesol na nosidlách nejaký oltár. Keď sa sprievod priblížil, tak sa čakajúca skupina so spevom pridala do sprievodu, pričom nádoby si niesli na hlavách a pokračovali ďalej. Bolo to zaujímavé divadlo, aj keď sme nevedeli, čo sa oslavuje. Po príchode domov som sa snažila prečítať si niečo o hinduistických božstvách, ale pravdu povediac som sa v tom začala úplne strácať, tak som to vzdala.
Po tomto zaujímavom neplánovanom zážitku sme pokračovali smerom na západ. Prechádzali sme aj takýmto „cestným „ tunelom
Cestu lemovali plantáže cukrovej trstiny, namiesto topoľov vysoké palmy a čoskoro sa pred nami objavila skala Brabant. Napriek svojej majestátnosti má aj prívlastok najtragickejšia. V ťažkých časoch otroctva sem totiž utekali otroci a údajne radšej volili smrť skokom zo skaly, ako by sa mali vzdať vojakom. Tí poslední skočili dokonca už v čase, keď bolo otroctvo oficiálne zrušené, lebo to nevedeli a ľudí, ktorí im chceli oznámiť túto radostnú novinu považovali za vojakov.
Pod skalou je nádherná pláž, kde sú mimoriadne priaznivé podmienky pre surferov, ktorí si tu naplno užívali tento raj.
Neďaleko od polostrova smerom na sever je ďalšia atrakcia farebná zem Chamarel. Je to neuveriteľné koľko farieb hnedej sa zišlo na tomto zvláštnom kúsku zeme. Vyzeralo to ako rôznofarebné piesočné duny, ale nie je to piesok. Areál je ohradený, takže sa nedá vstúpiť na túto farebnú zem, je možné, len prejsť sa popri a kochať pohľadom. Odtiene od pieskovej po hnedočervenú, v pozadí so zelenými kopcami žiadneho fotografa nenechali chladného, tak sa cvakalo ostošesť.
Od farebnej zeme sa dá prejsť vyhliadke, kde padá z výšky cca 100m Chamarelský vodopád – čo sa dá robiť, zase cvakáme, lebo je to nádherné
Ďalší deň sme sa vybrali na najsevernejší cíp ostrova.
Prechádzali sme cez hlavné mesto Port Luis a tu sme sa prvý krát dostali do zápchy, aj cestou tam, aj späť. Trocha zdržania, ale aspoň sme videli, že aj tu existujú problémy s dopravnou situáciou
Cestou ešte oddych na pláži Pereybere
Potom už osviežení priamo na sever ku Cap Malheurux. Je to krásna zátoka s bielym pieskom, farebnými loďkami a bielym kostolíkom s červenou strechou. Obrázok ako z rozprávky.
Až sme závideli miestnemu rybárovi, ktorý si to to užíva každý deň.
Ďalšou zastávkou, ktorá očarí, je botanická záhrada Pamplemousses. Stojí tu už od 18 storočia a pestuje sa v nej viac ako 500 druhov rastlín. Najväčšou atrakciou sú obrovské lekná Victória Régia s priemerom 1m, ktoré ležia ako obrovské misy na hladine jazierka. Vraj udržia aj malé dieťa. Je to nádherné miesto, kde si môžete vziať aj sprievodcu, ktorý Vám porozpráva o jednotlivých exotických druhoch flóry, my sme výklad nepotrebovali, len sme sa prechádzali a vnímali tú krásu.
Po návšteve botanickej záhrady sme si pozreli najstarší cukrovar z roku 1898, ktorý funguje dodnes, samozrejme už so súčasnými technológiami. Je tu múzeum, kde je veľa zaujímavostí, fotografií a nakoniec môžete ochutnávať rôzne druhy cukru
V programe našej dovolenky sme mali aj návštevu najväčšej tržnice v meste Flacq, ale asi sme si to správne nenačasovali, lebo tržnicu sme našli takmer prázdnu, len pár stánkov bolo obsadených a ponúkalo farebnú krásu domácej zeleniny a ovocia.
Zastavili sme sa aj v dielni, kde sa ručne vyrábajú modely lodí, je to tu vraj pomerne rozšírené a mnohí si z ostrova odnášajú práve tento suvenír
Prechádzali sme aj po takejto vilovej štvrti. Ako sme sa dozvedeli, to sú domy Maurícijčanov, ktorí žijú mimo ostrov a sem sa vracajú počas dovoleniek, alebo prázdnin
Aby sme si urobili naozaj komplexný obraz o ostrove, navštívili sme aj hlavné mesto Port Luis. Mesto je moderné a aj ekonomicky veľmi vyspelé. V centre mesta je štvrť Watterfront, kde je pekná promenáda s mnohými prevažne suvenírovými obchodmi. Neďaleko je aj hlavná tržnica, kde to hýri všetkými farbami a je tam veľmi rušno.
Hlavným bodom našej návštevy však bola návšteva múzea Blue Panny, kde je jedinečná možnosť pozrieť si obe vzácne poštové známky Modrého a Červeného Maurícia pokope. Príbeh o týchto známkach som spomínala v 1. časti mojich článkov o ostrove
V severnej časti je najvyšší vrch Maurícia Le Pouce s výškou 812m n.m. Pod ním je možnosť navštíviť múzeum Euréka, kde vidíte krásnu ukážku života počas koloniálnych čas.
Vila sa nachádza v tropickom lese a je tu možnosť prechádzky až k rieke, ktorá vytvára kaskádu niekoľkých vodopádov. Myslím, že túto návštevu určite netreba vynechať, lebo si naozaj viete predstaviť ako sa tu kedysi žilo.
Poslednou náučnou zastávkou na našej ceste bola návšteva národného parku Black River Gorges, kde je možnosť využiť rôzne turistické chodníky a pozrieť si pravý prales. Je tam citeľne chladnejšie ako pri pobreží a je tu aj najvýznamnejšie pútnické miesto pre Indov žijúcich na ostrove Grand Bassin. Vedie k nemu široká cesta – skoro ako pristávacia dráha pre lietadlá, z čoho sme usúdili, že ak je tu slávnosť, tak to je naozaj masová akcia. Legendu k tomuto miestu som tiež popisovala v 1. článku. Po príjazde na miesto uvidíte obrovskú sochu Šivu a potom sa vstupuje k neveľkému jazeru ( podľa legendy je to slza Gangy )
Okolo jazera sú roztrúsené mnohé sochy s rôznym hinduistickými božstvami a je tam aj svätyňa, kam nosia rôzne obety a konajú sa tam obrady – napr. v čase našej návštevy sa konala svadba.
Po krátkej prechádzke sme sa pobrali k pobrežiu opäť sa trochu osviežiť. Na tejto pláži bola koralová bariéra pomerne blízko a našli sme tam aj tento nádherný koral. Chcela som si ho vziať na pamiatku domov, ale môj muž sa ma opýtal, či chcem skončiť v base, tak sme si ho aspoň na pamiatku odfotili
Cestou sme opäť videli tzv. Maurícijský Matterhorn, ktorý je z určitého uhlu veľmi podobný tomu švajčiarskemu. Až doma som zistila, že je naklonený presne na opačnú stanu
Slniečko zapadá a naša dovolenka opäť raz končí.
Tu sa naše poznávanie ostrova a aj moje rozprávanie o tomto nádhernom kúsku našej planéty končí. Verím, že ak sa tam niekedy vyberiete, našli ste si tu nejaký zaujímavý tip. Zatiaľ dovidenia
Na spiatočnom lete sa nám krásne ukázalo Kilimandžáro, ktoré je tiež jedným z mojich zatiaľ nesplnených snov.
