– od Champagne cez Paríž, Normandiu, Bretónsku, zámky na Loire až pod francúzske Alpy
Naša Tour de France končila v Annecy vo francúzskom Savojsku pri rovnomennom jazere Annecy. https://blog.sme.sk/bakitova/cestovanie/este-nieco-z-bretonska-a-zamky-na-loire-tour-de-france-pokracuje
A dnes budeme pokračovať.
Z Annecy sme už mali namierené cez Švajčiarsko a Rakúsko domov na Slovensko. Nás ešte stále čakalo množstvo úžasných zážitkov a nádherných zastávok a s tými sa dnes chcem podeliť.
Z Annecy je to už na skok do Ženevy, tak sme to samozrejme neobišli a aspoň na pár hodín sme okúsili atmosféru tohto multikultúrneho mesta.
Sídlo OSN a ďalších medzinárodných organizácií je moderným pulzujúcim mesto, kde sa žije doslova vo dne aj v noci.
Vzhľadom na náš obmedzený časový priestor sme sa vybrali k hlavnej atrakcii mesta – ku gejzíru, fontáne, ktorá vychŕli 500 litrov vody za sekundu do výšky 140m.
Zastávka pri kvetinových hodinách – samozrejme povinná fotka a už obdivujeme pokoj a atmosféru nábrežia Ženevského jazera.
Počasie je ukážkové, striekajúci gejzír vidieť zďaleka, ale chceme sa k nemu dostať čo najbližšie. Ľudia posedávajú na lavičkách, kŕmia biele labute pokojne sa plaviace po hladine.
Obdivujeme most Mont Blanc s vejúcimi vlajkami. Pozeráme, ktorú poznáme a odrazu si všimneme kotviaci nádherný kolesový parník Savoie.
Previezť sa v tomto tradičnom stroji po Ženevskom jazere nás ihneď zlákalo a už sme hľadali miesto, kde si kúpime lístky. Mali sme šťastie, lebo plavba začína čoskoro a sme na palube. Obdivujeme noblesu samotnej lode, ale aj nádhernú scenériu okolia jazera.
Alpské štíty strážia brehy ako veľká hradná stena. V diaľke sa jemne belie najvyšší vrchol Álp Mont Blanc a my sa pokojne kĺžeme po hladine a tešíme sa z každého okamihu.
Po plavbe sme sa ešte vybrali k Palácu národov – dnešného sídla OSN.
V blízkosti vidíme tzv. zlomenú stoličku – symbol boja proti nášľapným mínam, ktoré ukončili mnoho nevinných životov. Má 12m a stojí na 3 nohách.
Je to miesto, kde sa odohrávajú rôzne protesty a aj v čase našej návštevy tam bolo zhromaždených zopár aktivistov, nevieme však za čo bojovali. V parku pri fontáne sa deti tešili z horúceho letného dňa.
My však pokračujeme ďalej popri jazere, lebo večer chceme spať v kempe, odkiaľ sa vyráža k Zermattu pod Materhornom. Ešte krátka zastávka na druhom konci jazera pri zámku Chillon.
Urobíme pár záberov a už bočíme – smer Visp - východiskový bod k ikonickému Zermattu.
Do Zermattu je vstup pre autá zakázaný. Takže, ak sa sem chcete dostať musíte použiť železnicu. Z Vispu premáva pravidelný kyvadlový expres v 30- minútových intervaloch. Bližšie info na stránke www.matterhorngotthardbahn.ch . Nastúpiť môžete aj v niektorej z ďalších dediniek pozdĺž trasy – posledná možnosť je dedinka Täsch, kde je vybudované veľké zberné parkovisko pre autá. Vláčikom sa presuniete priamo do srdca Zermattu.
Aj priamo v meste, už v čase našej návštevy sa presuny realizovali len elektrickými autíčkami. V tom čase sa o elektromobilite u nás ešte ani nechyrovalo, tak to bol pre nás celkom zaujímavý zážitok, hlavne ten tichý pohyb áut nás prekvapil.
Od železničnej stanice vedie mestom hlavná ulica plná obchodov, reštaurácií a krásnych výhľadov na asi najfotogenickejší alpský štít Matterhorn. Samozrejme, ak ste tu na 1 deň, čo bol aj náš prípad musíte mať naozaj šťastie, aby ste si tento výhľad mohli vychutnať, lebo hory nie vždy odhalia svoje najkrajšie miesta. Mraky sa totiž na vyčnievajúci štít začínajú nasúvať väčšinou popoludní, preto sme si to naplánovali tak, aby sme už ráno boli na mieste činu.
Samotný Zermatt je krásny. Kedysi malá horská dedinka si dodnes zachovala úžasnú atmosféru. Staré drevené domy, bývalé horské gazdovské usadlosti, dnes so záľahou kvetov na malých okienkach s vyrezávanými okenicami sú ako z pohľadnice.
Vdychujeme tú atmosféru a tešíme sa z nádherného dňa. Počasie zatiaľ praje a my sa nevieme vynadívať na ten nádherný zakrivený špicatý štít, tak samozrejme fotíme ako dušu.
V danom čase mal môj muž okrúhle jubileum, tak sme nakukli aj do jedného obchodíku s hodinkami a vybral si darček. Tu vo Švajčiarskom Zermatte si kúpil švajčiarske hodinky.
Tie mu dlho pripomínali toto miesto, ale ich krásny príbeh sa bohužiaľ skončil neslávne. O pár rokov na najromantickejšom mieste v Slovinskom Pirane mu ich ukradli. Ale to je už iný príbeh. https://blog.sme.sk/bakitova/cestovanie/slovinsko-8-2016-so-sokom-ale-stastne
Poďme však späť k nášmu výletu. Po prechádzke mestom sme sa vybrali lanovkou k lyžiarskemu stredisku na ľadovci do výšky 3883 metrov.
Tabuľa hlási, že ide o európsku najvyššie položenú horskú lanovku .
Lyžiarska sezóna uprostred leta tu bežala v plnom prúde.My sme sa kochali krásnymi výhľadmi na okolité štíty.
Potom ešte 1 lanovka do sedla a krátka prechádzka okolo malého plesa. Zazreli sme aj šantiace sa svište. Nasali sme čistý vzduch a Materhorn sa pomaly strácal v oblakoch.
Ešte posledné zábery a ide sa späť dole do Zerrmattu a vláčikom dole údolím.
Ráno opäť vyrážame – smer Luzern. Cesta sa kľukatí horskými priesmykmi, popri dravých ľadovcových riekach.
Tunely striedajú mosty, pasúce sa kravy si vychutnávajú šťavnatú zelenú trávičku. Každú chvíľu stojíme a fotíme tie fascinujúce výhľady.
Horské hotely obsypané kvetmi lákajú aspoň na kávu. Nedá sa nezastaviť.
Cestou prechádzame popri ľadovcovom splaze, kde môžeme na chvíľu vstúpiť do útrob ľadovca. Hneď sa zhodneme, že sa ide a už sa prechádzame v obrovskom ľadovom tuneli, kde steny vyzerajú ako z modrého skla.
Cesta pokračuje k strmej rokline Schollenen, nad ktorou sa vypína úžasný kamenný most s názvom Teufelsbrucke – Diablov most, lebo ho údajne postavil sám diabol. Divoká rieka Reuss bránila obyvateľom v prechode cez túto roklinu, tak sa údajne spojili s diablom, aby im pomohol postaviť tento most. Vraj však potom za to zaplatili krutú daň, ale napokon diabla poslali do pekla.
V skutočnosti prvý kamenný most cez Reuss postavili v roku 1595 (jeho základy sú dodnes viditeľné na ľavom brehu rieky). 25. septembra 1799 došlo v oblasti k bitke medzi Rusmi pod vedením generála Suvorova a Francúzmi s ich vodcom Napoleonom, pri ktorej bol Diablov most ťažko poškodený. Bitku od roku 1898 pripomína pamätník
Most neskôr opravili a stojí dodnes. Aj keď sa už dnes využíva nová cesta a tunel je to krásne miesto na krátku zastávku. Je tu malá krčmička a parkovisko, kde sa dá odstaviť auto. Po starom moste sa môžete prejsť, pozrieť sa na dravú rieku v hlbokej rokline a predstaviť si ako dôležitá táto stavba bola pre vtedajších obyvateľov.
A my sa už pomaly blížime do ďalšieho krásneho švajčiarskeho mesta – Luzernu.
Okúzľujúce mesto s úžasnou atmosférou bolo centrom turistického ruchu od 19.storočia. Jeho čaru podľahol aj Goethe, kráľovná Viktória či Wagner. Pripomína elegantnú starú dámu chvíľami nostalgickú, chvíľami snobskú.
Mesto leží na konci Luzernského jazera pri výtoku rieky Reuss, obklopené horami, posiate farebnými domami, námestíčkami s fontánami, úžasnými krytými kaplnkovými mostami, nadhernými hradbami ale aj modernými stavbami.
Nepotrebujete žiadny dopravný prostriedok a všetky tieto krásy si viete vychutnať pešo a na to najkrajšie stačí aj jeden deň.
Neďaleko hlavnej železničnej stanice je obrovské viacpodlažné parkovisko, kde sme odstavili auto. Nezabudnite si dobre pozrieť kde parkujete, lebo sa tam dá veľmi ľahko stratiť. Moja švagriná, ktorá má z našej skupiny asi najlepší orientačný zmysel tam blúdila ako stratená ovečka.
Vedľa parkovacieho domu je veľmi zaujímavá moderná stavba Kongresového a kultúrneho centra – ideálny východiskový bod na prechádzku mestom.
Takže čo sa dá vidieť za 1 deň v tomto prekrásnom meste :
Kaplnkový most – je to najstarší drevený prekrytý most v Európe.
Bol postavený v 14. storočí a má dĺžku 170m. Podľa legendy práve tu zostrelil Wiliam Tell jablko z hlavy svojho syna. Súčasťou mosta je aj 43 m vysoká Vodná veža, ktorá však nikdy neslúžila svojmu účelu. Názov je odvodený skôr podľa toho, že je postavená na vode.
Pri prechode mostom sú pod drevenou konštrukciou pod stropom namaľované rôzne výjavy, takže to pripomína kaplnky – preto kaplnkový most. V lete ho zdobia krásne kvitnúce muškáty a pohľad na rieku s Kaplnkovým mostom je symbolom Luzernu.
Druhým nie menej zaujímavým miestom, ktoré k Luzernu patrí je Leví pamätník – najsmutnejší a najdojemnejší kus kameňa na svete – tvrdil Mark Twain.
Vznikol ako pomník vojakom švajčiarskych gárd francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI, ktorí boli zabití v roku 1792 v Paríži. 9 metrov vysoký umierajúci lev vytesaný do pieskovca pripomína hrdinskú smrť žoldnierov švajčiarskeho konvoja.
Nad touto pamiatkou sa nachádza veľmi zaujímavé múzeum s názvom Ľadovcový park
Po návšteve týchto 2 pamiatok, ktoré symbolizujú Luzern sa prechádzame mestom až ku hradbám, odkiaľ sa naskytne prekrásny pohľad na mesto, jazero a panorámu hôr, čo mesto obklopujú.
Na námestiach sa predvádzajú prekrásne maľované fasády starých mestských domov, krásne fontány a iné zátišia, takže neviete čo skôr fotiť
Vládne tu úžasná atmosféra a ani sa nám nechce ísť ďalej.
Nás však čaká ešte posledný bod programu a itinerár cesty nepustí.
Pokračujeme smerom na rakúsky Insbruck. Krátka odbočka a čaká nás ešte turistická vychádzka k vodopádom Krimml
Sú to vraj najväčšie vodopády nie len v Rakúsku, ale aj v celej Európe. Sú súčasťou horského pásma Álp.
Od parkoviska sa po 15 minútach dostávame k hlavnému vstupu, odkiaľ vedie pohodlná cesta popri padajúcej mase vody popretkávaná vyhliadkami, odkiaľ si vychutnávame pohľad na hučiaci spenený prúd vody. Celková výška vodopádov je 385 m. Padajú v 3 samostatných stupňoch. Dolný má výšku 140m, stredný 100m a horný 145m Sila prietoku je 6m3/sekundu, takže ten hukot je naozaj mohutný.
Pri slnečnom počasí sa jemná vodná smršť sfarbí do dúhy, cítite ako Vám drobné kvapôčky šibú do tváre a ani si neuvedomíte, že ste takmer celý mokrý. Nevadí, to divadlo určite stojí za to. Toto dokáže len príroda.
Krásna bodka za krásnou cestou, mierime domov a tešíme sa kam nás naše túlavé topánky opäť zavedú.
Zatiaľ dovidenia.
