Zima na Slovensku a hlavne tu u nás pod Tatrami je nekonečná. Túžba po teplých jarných slnečných lúčoch je u mňa rovnako nekonečná. Počet dní dovolenky obmedzený a tak prišiel nápad. Poďme niekam vypadnúť tak, aby bol aj vlk sýty ( rozumej niekde, kde je teplejšie ako u nás ) aj ovca celá ( rozumej neminúť polovicu dovolenky ) Prepínam sa opäť do role šéfky svojej vlastnej CK Iva tour a hľadám miesto, kde sa dá stráviť príjemných pár dní v teple a nie je to príliš ďaleko. Keďže posledné dovolenky boli prevažne v Taliansku a Grécku, prehľadávame možnosti v Španielsku. Výber je obmedzený predovšetkým termínom, keďže chceme využiť Veľkonočné sviatky. Nakoniec padla voľba na Tarragonu – nádherné historické mesto na pobreží Costa Dorada. Lety do Barcelony boli prístupné aj z pohľadu nákladov, aj v dobrom termíne, tak sme urobili definitívne rozhodnutie. Ideme tam. Ubytovanie sme ako vždy našli cez booking. Pôvodne to mal byť drevený bungalov v Campingu v Creixeli, ale s pribúdajúcim časom, keď sme sledovali počasie aj teploty v Tarragone, sme sa radšej rozhodli pre malý štýlový hotelík.
Zľakli sme sa totiž, že bez vykurovania by nám v tomto období mohla predsa len byť v noci zima ( teploty 8-10 stupňov ). Denne sme s nádejou sledovali meteoroligcké predpovede a verili, že v čase našej návštevy tam v ďalekom Španielsku, bude už krásne teplúčko.
Let sme si vybrali z Krakova, keďže to je pre nás najbližšie letisko. Odlet bol ráno o 10:00, cesta z domu do Krakova je asi 3 hodiny, tak sme si radšej zabookovali aj hotel v blízkosti letiska ( cca 40,- €/noc ). Parkovanie našiel môj muž za 60 PLN na 5 dní, v prepočte nejakých 15,- €. Takže sme sa pohodlne vyspali, odstavili auto na parkovisku neďaleko letiska, odkiaľ nás previezli na letisko, ranná kávička a príjemné prekvapenie, že ani na letisku sme nemuseli mať, ani rúška ani repirátory.
Čo sa týka covidových obmedzení, tak do Španielska neboli žiadne, len Rynair si vyžadoval k letenkám doložiť Covid pas. Cestou do Krakova nám snežilo,
v Krakove v čase odletu bolo krásne slnečno
a v Barcelone nás bohužiaľ privítalo sivé nebo.
Nevadí, ešte sme sa potrebovali presunúť do ubytovania. Z letiska sme mali už lístok na autobus do Tarragony – spoločnosť Planeo – spiatočný za 45,-€ pre obidvoch. Cesta trvá cca 1,45 hod. Z autobusovej stanice v Tarragone sme sa taxíkom presunuli do pôžičovne Seat , kde sme si vyzdvihli objednané autíčko a dovolenka sa začína. Inak pri hľadaní auta sa manžel celkom zapotil, ceny boli mimoriadne nepriaznivé cca 80,- €/deň, nakoniec sme skončili na štandardnej cene 120,-€/ na 4 dni
Ubytovanie sme mali cca 20 minút od Tarragony v neďalekom Creixeli. Príjemné malé mesteško s malým historickým centrom
Cesty v tejto vyhľadávanej turistickej oblasti sú neskutočné. Súbežne idú 3 diaľnice resp. rýchlostné cesty, kruháče sú každých 500m a bez navigačky v mobile by sme ani na 10x netrafili k nášmu hotelu.
Aj sami sme sa čudovali, že prečo ideme stále nejakou inou cestou, keď cieľ je na rovnakom mieste.
Do hotela sme dorazili okolo 17:00, hladní ako vlk. V záhrade hotela bola pomerne vychýrená reštaurácia, ale smola, práve zatvárali a znovu sa otváralo až o 20:00.
No čo už, tieto ich siesty už poznáme, tak musíme hľadať alternatívu. Osvedčený Mac Donald funguje- siesta, nesiesta- tak zaháňame hlad „super zdravým „ dvojitým mäsovým burgerom. A to sme chceli hlavne spaľovať kalórie, nie ich naberať
Potom sme sa vybrali na prechádzku k moru. Aj keď sú sivé mraky a pomerne chladno, more je nádherné. Veľké spenené vlny, ľudia na prechádzkach so psíkmi, deti stavajú hrady z piesku, pekné mušličky rozhádzané v piesku – proste pohoda - hneď máte pocit, že ste v inom svete. Tradičný stres, strieda pokoj a harmónia, ktorú dokáže vyčariť šumenie a farby mora.
Ráno sa prebúdzame do dažďa – najväčšieho nepriateľa turistu. Treba vymyslieť alternatívny program. Keďže neďalekú Barcelonu s jej neskutočnou atmosférou a pamiatkami sme už navštívili a v takom počasí je asi najvhodnejším programom prehliadka in-doorových atrakcií, hľadala som práve niečo z tohto súdka. Opatrne navrhnem manželovi výlet do svetoznámeho múzea Salvadore Dalího do Figueres, ktorý som mala v hľadáčiku už dávno. Je to síce 2 hodinová cesta, ale keď prší, tak by to mohol byť pekne strávený deň a uvidíme niečo, čo láka milióny ľudí. Nakoniec sa mi podarilo presvedčiť ho, že je to naozaj výborný nápad.
My sme tzv. ranné vtáčatá, ktoré ráno určite budík nepotrebujú. Prekvapilo nás, že raňajky podávajú až od pol 9, ale trpezlivo sme čakali na túto hodinu. Pri príchode do jedálne sme mimoriadne prekvapili uja, ktorý sa pomaly prebúdzal do nového dňa. Nechceli sme byť dotieraví, tak sme sa vytratili a chvíľu sa potulovali len tak bez cieľa po okolí. Okolo 8:50 sme sa slušne vrátili, že už by sme aj dačo hryzli. Zjavne sme ho dostali do stresu, ale nakoniec nám tie raňajky doniesol. Tak sme sa mohli vybrať na cestu. Po preplnenej diaľnici sme vyštartovali smerom na Barcelonu, Gironu a potom už takmer na francúzsku hranicu. Tam je rodné mesto jedného génia umeleckého sveta Salvadora Dalího – Figuéres
S dielami tohto velikána sme sa stretli už viac krát v iných kútoch sveta a vždy udivovali. Jeho videnie sveta je naozaj zvláštne a ťažko pochopiteľné, ale podstatné je, že to na diváka pôsobí a núti ho hľadať zmysel. Popredný predstaviteľ surrealizmu tvoril počas celého svojho života ( 1904 -1989 ) Svoj prvý obraz namaľoval ako 6 ročný a za celý život ich určite možno rátať v stovkách
Dalího divadlo-múzeum , otvorené v roku 1974, sa týči na pozostatkoch bývalého Mestského divadla vo Figueres a je považované za posledné veľké dielo Salvadora Dalího. Všetko v ňom vymyslel a navrhol umelec tak, aby návštevníkom ponúkol skutočný zážitok a vtiahol ich do svojho jedinečného a podmanivého sveta.
Návšteva múzea je obrovským zážitkom, ktorý návštevníkom umožňuje zažiť a vychutnať si diela a myšlienky génia. Slovami samotného Dalího: „ Je zrejmé, že existujú iné svety, to je isté; ale ako som už povedal pri mnohých iných príležitostiach, tieto iné svety sú v našom vnútri
Umelec si vybral toto miesto hneď z 3 dôvodov Prvým je, že sa vždy považoval za dvorného divadelného maliara, druhým, že divadlo stojí oproti kostolu, kde bol pokrstený a tretím, že práve tu mal svoju prvú vernisáž
A vďaka tomu, že prší sme sa tu ocitli aj my. Niekedy zasiahne vyššia moc a nakoniec je z toho výnimočný zážitok. V tom je čaro cestovania, nikdy cekom presne neviete čo vás čaká.
Lístky sme si rezervovali cez internet ešte ráno v hoteli, chytili sme ešte 2 posledné ks na 13:15, takže na to určite treba myslieť, ak by ste chceli múzeum navštíviť. Vstupy boli presne regulované.
Budova ohúri hneď na prvý pohľad – tehlovočervená stavba s obrovskými bielymi vajcami pritiahne zrak každého návštevníka a je ich tu neúrekom počas celého roka. Keďže my sme tu boli tesne pred Veľkou nocou – selfičko s múzeom slúžilo aj ako originálny Veľkonočný pozdrav
Už na námestí pred múzeom vládol čulý ruch a aj tu stálo niekoľko zaujímavých umeleckých diel a samozrejme obchodíky kde si môžete kúpiť suvenír inšpirovaný Dalího tvorbou
Samotné múzeum je mimoriadne pôsobivé. Po vstupe sa dostanete na obrovské kruhové nádvorie – pôvodné hľadisko divadla so zaujímavou umeleckou kompezíciou.
Z hľadiska plynule prechádzate na “javisko” - monumenálnej sály presvetlenej obrovskou sklenenou kupolou. Veľkometrážne obrazy v priestore zaujmú aj toho, kto nie je znalcom umenia.
Po obvode, kde boli divácke lóže sú jednotlivé expozície s obrazmi, ale uvidíte tu aj šperky, alebo iné zujímavé umelecké kompozície.
Napr. Táto tvár ženy je viditeľná len z určitého uhla. Najviac ma zaujali oči. Sú to 2 obrazy – fotografie. Jedny zobrazuje Seinu s mostami, v pozadí s Eifelovkou a druhá nejaké jazero s odrazom hôr na hladine. Obyčajné fotografie, v ktorých Dalí videl oči – to je genialita, ktorú majú len umelci
Nie sme znalci umenia a napriek tomu vnímame tú atmosféru a niektoré diela nás zaujmú bez toho aby sme o nich niečo vedeli. Odfotili sme si ich a až následne sme si vyhľadali informácie.
Tento obraz Galatea of the Spheres vytvorený v roku 1952. Zobrazuje Galu Dalí , manželku a múzu Salvadora Dalího, séria gúľ usporiadaných do súvislého poľa vytvára portrét ženy. Predstavuje syntézu renesančného umenia a atómovej teórie a ilustruje konečnú diskontinuitu hmoty, pričom samotné gule predstavujú atómvé častice
Dielo som nepoznala, ale jednoducho zaujalo a až doma som zistila, že to patrí k veľmi známym dielam umelca
Ďalším zaujímavým obrazom, ktorý sme si odfotili je Imperial Violets – Cisáske fialky
Hlavným prvkom maľby je telefónne slúchadlo, ktorému chýbajú káble a zvyšok telefónu. Slúchadlo leží na zlatom tanieri. V roku 1938 bol telefón veľkým technologickým výdobytkom, no napriek tomu bol zbytočný pri budovaní dialógu medzi západnými demokraciami a nacistickým Nemeckom. Symbolizuje nedostatok dohody, čím sa nemožno vyhnúť vojne. Vedľa nej sú tiež v popredí kompozície 3 vyprážané sardinky: skromné a chutné jedlo, ktoré typicky jedia katalánski rybári. Symbolika sardiniek symboluje Dalího každodenný život na pobreží Costa Brava, a teda každodenný život každého človeka. Rybárska chata v pozadí podporuje túto teóriu.
Na obraze však nie je vidieť rozpoznateľnú líniu pobrežia, ako napríklad mys Creus, ktorý sa objavuje na mnohých jeho obrazoch. To môže podčiarknuť univerzálne ambície diela, ale aj zdôrazniť, že katalánsky génius je ďaleko od svojej vlasti kvôli španielskej občianskej vojne. Toto dielo bolo skutočne namaľované v niekoľkých domoch v Monaku, Francúzsku a Taliansku v roku 1938, uprostred občianskej vojny v Španielsku a rokovaní medzi britským premiérom Nevilleom Chamberlainom a Adolfom Hitlerom. Je tu zobrazený aj premietaný tieň dospelého, ktorý podáva ruku dieťaťu. Obraz „bol predzvesťou druhej svetovej vojny“,
Katalánsky umelec predstavil obraz v roku 1938 vo svojom parížskom dome. Neskôr, v roku 1941, ho kúpil zberateľ umenia Dalí a filantrop Edward James a daroval dielo Múzeu moderného umenia v New Yorku (MoMA). „Violetes imperials“ tam bol vystavený až do predaja v aukcii v 70. rokoch, kedy ho kúpil súkromný zberateľ. Táto osoba teraz predala obraz Fundació Gala-Salvador Dalí. Suma transakcie nebola zverejnená, keďže cenu svojich akvizícií má nadácia tendenciu nezverejňovať a anonymný zberateľ si tiež neželal, aby bola zverejnená.
V čase, keď bolo dielo namaľované, Dalí a jeho múza Gala spájali pobyty vo svojom dome Port-lligat s návštevami priateľov po celej Európe a pobytmi vo Francúzsku. Pri jednej z týchto návštev v dome Coco Chanel na pobreží Costa Brava Dalí videl film „Violettes Impériales“ z roku 1923. Umelec sa rozhodol pomenovať dielo podľa filmu.
Na tomto mieste pod javiskom má génius svoju kryptu.
Aj keď v reálnom živote bol považovaný za šialenca, jeho diela sú tu pre dalšie generácie navždy. Ja len konštatujem, že to bol naozaj mimoriadny zážitok a pôvodné sklamanie z daždivého dňa, vystriedalo nadšenie z možnosti nahliadnnuť do jeho sveta, kde sa sny menili na umelecké diela ktoré prežijú ďaleko viac, ako jeden ľudský život
Po prehliadke sme ešte dali neskorý obed a pustili sa na spiatočnú cestu. Pôvodne sme verili, že počasie sa umúdri a cestou sa ešte niekde zastavíme, ale nakoniec nám to vynieslo akurát hodinové zdržanie v zápchach v Barcelone. Pršať neprestalo, takže sme to vzdali a vrátili sa domov. Dali sme si wellness v našej vani a spracovávali dojmy z prežitého dňa veriac, že zajtra už bude pekne. A veru aj bolo, ale o tom až nabudúce. Zatiaľ dovidenia
