Celá zadychčaná a spotená som zastala a obzrela som sa či ma ešte stále sleduje. Nikoho som nevidela, ale počula som pomalé kroky, ktoré sa každú chvíľu ku mne približovali. V mojich tmavých očiach sa objavil strach. Kroky sa stále približovali a ja som stále stála na mieste. Nevedela som čo mám robiť, keď v tom kroky zastali a ja som zistila, že už nedokážem utiecť. Konečne som uvidela tvár postavy, ktorá ma prenasledovala. „Mário si to ty ?" opýtala som sa ticho.
Zo sna ma zobudil budík, ktorý zvonil a ukazoval čas 07:15. Rýchlo som ho vypla, aby som nemusela počúvať ten piskľavý zvuk. Pomaly som sa prebrala, posadila som sa a hlavu som si oprela o stenu. Rozmýšľam nad svojím snom. Prečo som utekala pred Máriom ? Myslím si, že by som mala menej pozerať kriminálky, dosť mi to škodí, zasmiala som sa. Mário je môj nevlastný brat a máme sa veľmi radi. Keď sme spolu robíme samé blbosti. Je odo mňa o rok mladší a mám pocit ako by bol môj starší brat. Mário žije s mojím otcom vo Viedni, každý rok v lete ku nim chodím na dva týždne letných prázdnin. „Zlato, potrebujem oddych, vieš, že ťa mám veľmi rada, ale nemám na teba toľko času, ako tvoj otec." S týmito slovami ma mama posiela každý rok za otcom. Inak leto trávim s mamou, lepšie povedané u mamy. Cez školský rok som na internáte, teda doma často nie som. Priznám sa, dosť mi to chýba. Keď som u mamy tak chodím von so svojimi starými priateľmi. „Už je pol 8 ?" povedala som prekvapene a rýchlo som vybehla z postele. Prišla som k oknu, kde som odtiahla svoje krémové závesy. Ako som ich odtiahla prižmúrila som oči. Oslepili ma ranné slnečné lúče, ktoré prenikali cez priezračné sklo do mojej izby. „Dobré ráno Sofia," povedala som, obula som si svoje roztrhané papuče a vyšla z izby.
Prišla som do kuchyne, kde ma čakal odkaz ako každé ráno. Písalo sa tam: „ Dobré ráno zlatko, dúfam, že si sa dobre vyspala. Urob si niečo na raňajky, obed máš v chladničke. Uvidíme sa sa po obede, keď prídem z práce. Ľúbim ťa. Mama :)" Odkaz som skrčila a presne som ho hodila do koša. Pobrala som sa do obývačky, kde som si zapla televíziu. Prepínala som všetky kanály, zastala som až na MTV. Hlasitosť som dala naplno a išla som si niečo zháňať na raňajky. Otvorila som chladničku. Jogurty, marmelády, šunka, syry, vajíčka, syrová pomazánka, nejaká divná omáčka, maslo a mlieko. S rachotom som zavrela dvere chladničky. Posadila som sa za pult a rozmýšľala som nad tým čo si urobím na raňajky. Pokým som rozmýšľala nad svojimi raňajkami zašla som Dragovi po granule a nasypala som mu ich do misky. Drago je môj pes. Dostala som ho na svoje 14 narodeniny od otca. Zašla som do predsiene, kde má Drago svoj brloh, položila som mu tam misku s granulami a poškrabkala som ho za ušami."Vstávaj spachtoš," povedala som mu. Chvíľku som sa pozerala ako sa budí, ale napadlo ma že si na raňajky dám cereálie s mliekom. Z chladničky som vybrala mlieko, naliala som ho do misky a strčila som ju na minútu do mikrovlnej rúry. Pokiaľ sa mi zohrialo mlieko zašla som si do komory po cereálie. Akurát, keď som vchádzala do kuchyne mi odpípalo minútu. Vypla som mikrovonku a vybrala som z nej misku s mliekom. Sadla som si za pult a nasypala som cereálie do mlieka. Lyžičkou som šťuchala do cereálií aby sa zamočili do mlieka. Pomaly mi z nich ubúdalo. Už mi ostalo len mlieko a tak som ho vypila a misku s lyžičkou som uložila do umývačky riadu. Vošla som do svojej izby, kde so si vyzliekla pyžamo a obliekla som si džínsy a tielko. Bola som sa pozrieť či Drago všetko zožral a zašla som vypnúť televízor. Do pohára som si naliala posledné kvapky pomarančové džúsu, ktorý som hneď vypila. Zobrala som Dragov obojok a založila som mu ho, čo mi dosť dlhú chvíľu trvalo, lebo Drago bol veľmi nedočkavý. Zastavila som sa pred zrkadlom, kde som zistila, že na hlave mám obrovský výbuch. Nemala chuť som s tým niečo urobiť, tak som si vlasy stiahla gumičkou. Zobrala som si kľúče od bytu a vyšli sme s Dragom na chodbu. Prišli sme pred výťah a ja som stačila tlačidlo, výťah bol niekde dole ale pomaly išiel hore. „Cŕn!" ozval sa výťah a ja som otvorila dvere a s Dragom sme nastúpili do výťahu.
Pokým sme boli vo výťahu pozerala som len tak do blba. Všimla som si, že sme už na prízemí a chystala som sa vystúpiť. Otvorila som dvere a Draga som ťahala za sebou. Narazila som na Mareka. „Marek," silno som ho objala,"Čo ty tu ?" opýtala som sa ho. „Sofia, ahoj" oslovil ma menom tak ako ja jeho," Idem za tebou, mám totiž v pláne spríjemniť ti deň, ak chceš." usmial sa, otvoril mi vchodové dvere a počkal, pokým som z Dragom vyšla von."Jasné, že chcem," musela som sa tváriť dosť zvláštne, pretože Marek vybuchol smiechom. „Tak dobre," povedala som si pre seba, „ Akurát idem s Dragom do parku, ideš s nami?" nahodila som prosebný pohľad. „ Veľmi rád," opäť sa na mne zasmial, zohol sa k Dragovi a poškrabal ho medzi ušami. „Myslel som si, že sa mi ozveš, keď prídeš domov," povedal mrzuto. „ No vieš, ja som doma len tri dny,"pozrela som na neho."Hneď ako som prišla zo školy domov som šla k otcovi, na dva týždne. Lenže potom mal ísť do Španielska na pracovnú cestu a tak som ho poprosila či by ma nezobral so sebou a súhlasil." usmiala som sa."A vieš ako som vždy túžila navštíviť Španielsko," žiarivo som sa usmiala. „Jasné, to ťa poznám veľmi dobre. A ako si sa mala ?" zdvorilo sa opýtal. „Bolo tam strašne horúco, som rada, že som doma. A o pár kúskov oblečenia som obohatila svoj šatník" zasmiala som sa."O pár kúskov, hej ? Neverím ti." pobavene na mňa pozrel. „ OK, priznávam je ich viac," spoločne sme sa zasmiali. „ A ako zatiaľ prázdninuješ ty ?" milo som sa opýtala. „ Nie je to nič extra, som len doma." Práve sme vchádzali do parku a smerovali sme k lavičkám. Sadli sme si na lavičku a Dragovi som uvoľnila obojok. Sedeli sme ticho, keď sa ma Marek opýtal: „Čo dnes podnikneme ?" "Mal si v pláne spríjemniť mi deň, takže nejaké plány určite máš," zoširoka som sa usmiala. „ No máš pravdu," priznal sa, „Rozmýšľal som, že by sme mohli zájsť na kafé," zasmiala som sa akým prízvukom to povedal, on však pokračoval ďalej," posedieť si ako obyčajne, alebo by nám fajn padlo kino. Čo ty na to ?" usmial sa. „No," nahodila som kyslý výraz, ktorý som neudržala dlho, lebo som sa začala smiať. „Alebo by sme išli kúpiť nejaký film, išli ku nám pozreli by sme si ho a samozrejme, že by nemohli chýbať naše mikrovlné pukance." povedali sme spoločne. „ To znie dobre," súhlasil, „ A čo tvoja koncoročná práca ?" opýtal sa ma na školu. Bol jediný, ktorý vedel, že ma to napĺňa, že je to do čoho dokážem dať všetky svoje city, pretože bol na tom tak isto. Chodíme do rovnakej školy len on je o rok starší. Po chvíli som mu odpovedala: „ Tak vieš klasika, kresba vo voľnej prírode, portrét a abstrakcia. A všetky typy kresieb za jedna, samozrejme." pochválila som sa. „ Šikovná," usmial sa. „ My sme mali tento rok na koncoročnú prácu nakresliť budúcnosť o milión rokov, karikatúru a zviera v pohybe. Páčilo sa mi to. Takisto všetko za jedna len za kresbu budúcnosti som dostal jedna mínus. Vraj to chcelo viac fantázie." zamračil sa, „ Ale tak, mne to nevadí." nežne sa na mňa usmial. „ Máš to fajn," potvrdila som jeho názor. Žiarivo sa na mňa usmial a zadíval sa mi do očí ako ešte nikdy predtým. Všimla som si farbu jeho očí. Pripomínala mi čokoládu. Jeho krásne čokoládové oči sa do mňa každou sekundou viac vpíjali. V jeho očiach som videla samú seba. Ako keby som sa pozerala do zrkadla. Jeho prenikavý pohľad naberal na intenzite. Mala som pocit ,že ho každou sekundou poznám viac. „Sofia," povedal mi, ale ja som od neho nedokázala odtrhnúť oči, „Sofia, zvoní ti mobil." povedal hlasnejšie. Začala som si z vrecka nohavíc vyberať telefón, pozrela som sa na meno volajúceho. „Dáš mi minútku ?" obrátila som sa na Mareka. „Samozrejme," vždy bol z neho džentlmen. Postavila som sa a pobrala som sa pár krokov ďalej. „Áno ?" ozvala som sa do telefónu. „ Ahoj Sofi, prepáč, že ťa takto skoro ráno otravujem, ale z tej našej dohodnutej stanovačky nič nebude, prepáč mi." začala Maťa. „Mhm, to je v pohode." zamrmlala som. „Dohodneme si to niekedy inokedy ?" dodala. „Určite, bude to zábava." povedala som s nadšením. „ Vieš ako som mala ísť minulý týždeň ku babke, ale nešla som a dnes ráno mi mama oznámila, že tam pôjdem večer. Skoro som to neprežila. A keď som jej povedala, že som s vami dohodnutá povedala len, oni to prežijú. Strašne ma to mrzí Sofia, ale určite niekedy stanovačka bude." ohlásila sebaisto. „Jasné,teším sa. Zabav sa u babky." povedala som. „Ako by sa dalo. Ahoj." zložila. Obrátila som sa k Marekovi. „Moje plány na víkend sa zrušili a inak neplánujem už nič veľké. Vieš čo to znamená ?" sadla som si späť na lavičku. „Napovieš mi ?" opýtal sa ma. „ Že po zvyšok leta som len tvoja." začala som sa smiať a po chvíli sa ku mne pridal aj Marek. Pokým sme sa smiali, vrátil sa Drago. „ Vybehaný poriadne ?" opýtala som sa ho ako keby som mala dostať odpoveď. Vyskočil prednými labkami na lavičku a naťahoval sa za obojkom. „ Beriem to ako áno," vzala som obojok a nanovo som mu ho zapla. „ O tretej ?" opýtal sa ma Marek. „ Mhm príliš skoro na mňa, ale tak okolo piatej by to šlo, máš vtedy na mňa čas ?" podpichovala som ho. „ Na teba vždy." usmial sa. „ OK, tak platí," otočila som sa k Dragovi, ktorý ma ťahal späť domov. „Sofia," ozval sa Marek. Obzrela som sa. Nečakala som, že bude stáť rovno za mnou a narazila som do neho. „ Prepáč," zašomrala som s pobavením. „ To je v pohode," zasmial sa, „ Ja len," prišiel ku mne a objal ma. „ O piatej som u teba." povedal víťazným tónom a išiel domov. „ Drago ideme domov ?" zakňučal a ťahal ma smerom, ktorým bývame.
Zvolila som mierny poklus a bežala som popri Dragovi. Beh je fascinujúci šport. Dodá vám toľko energie a k tomu všetkému vytvára hormóny šťastia. Zasmiala som sa nad touto myšlienkou a zrýchlila som tempo. Vnímala som len vánok, ktorý sa ma nežne dotýkal. Sústredila som sa na beh. Uvidela som vchod do nášho paneláku a tak som spomalila. Všimla som si, že Drago sa za mnou už len pomaly ťahá a tak som úplne zastala. Prišiel ku mne a sadol si mi k nohám. „Drago, trochu života do toho umierania," poškrabala som ho za ušami. Z vrecka som vyhrabala kľúče a pomaly som odomykala vchodové dvere. Otvorila som ich úplne, aby som s Dragom prešla. Pustila som dvere a oni sa s rachotom zavreli. Zastala som pred výťahom a stačila som tlačidlo. Ukázalo, že výťahu je na prízemí a tak som otvorila dvere výťahu a spoločne s Dragom sme do neho nastúpili. Stačila som gombík s číslom šesť. Pomaly sme stúpali. „Cŕn," ozval sa výťah a ja som vystúpila. Opäť som vybrala svoje kľúče, ktoré som našla len horko-ťažko medzi všetkými kľúčenkami. Konečne som našla správny kľúč a odomkla som byt. S Dragom sme vstúpili do bytu a ja som mu zložila obojok. Zobrala som jeho misku a išla som mu do nej nabrať vodu. Položila som mu ju na zem a on ju začal piť. Zašla som do kuchyne a hodila som svoje kľúče do košíka. Z linky som vybrala pohár, do ktorého som nabrala vodu. Napila som sa. Prázdny pohár som položila na pult a odišla som do izby. Zapla som si vežu, ľahla som si na zem a zhlboka som dýchala. Pomaly som upadala do iného sveta ...
