V tom bozku som cítila všetky city, ktoré ku mne cítil. Ruku si položil na môj pás a jemne si ma pritiahol bližšie. Ruky som inštinktívne položila na jeho krk a jednou rukou som mu zašla do vlasov. Naďalej ma nežne bozkával. Viem, že na tento bozk nikdy nezabudnem, pretože bol náš prvý.
Pokúsila som sa o niečo ako úsmev. Marek ku mne natiahol ruku, aby som šla za ním. Nevnímala som ho, a tak podišiel ku mne a chytil ma za ruku. Ťahal ma na tanečný parket. Spozorovala som Kikinu zarazenú tvár. Zastali sme v strede tanečného parketu. DJ pustil pomalú skladbu a Marekove ruky ma objali okolo pása. Pritiahol si ma k sebe bližšie a ja som ho rukami objala okolo krku.
Prebudilo ma tiché klopanie na dvere. Dvere sa otvorili. „Ešte spí, ale ja už pôjdem." zašepkal Marek. „Dobre, ale čo sa deje so Sofiou ?" opýtala sa ho mama a vyšli z izby. Dvere však nechali pootvorené. „Myslím, že sa potrebuje zabehnúť v domácom prostredí, asi má toho veľa, keď že len pred pár dňami sa vrátila domov na dlhšie." prezradil svoj názor. „Myslíš, že nie je dobré, keď som toľko v práci ? Že nie som s ňou ?" opýtala sa ho. „Každý potrebuje matku. Pozdravte ju, keď sa zobudí. Prídem neskôr. Dovidenia." pozdravil ju. „Ďakujem ti, ahoj." zatvorila vchodové dvere a šla do kuchyne, kde si zapla rádio. Opäť som zaspala.
Ležala som na pohovke a pozerala som telku. Na stolíku vedľa mňa ležala poloprázdna krabica z jablkového džúsu a pohár, v ktorom bolo pár posledných kvapiek. Zrazu zazvonil zvonček. Pozrela som na hodiny a rýchlo som utekala zodvihnúť telefón. „Áno ?“ ozvala som sa. „To som ja Marek.“ odpovedal mi. „Meškáš presne tri minúty a štyridsaťdva sekúnd.“ zasmiala som sa. „Poď hore.“ zložila som slúchadlo a podržala som tlačidlo na odomknutie dverí. Zašla som do obývačky, kde som urobila po sebe poriadok. Začula som zaklopanie na dvere. „Idem !“ zakričala som, pribehla som k dverám a otvorila som ich. „Prepáč, ale skôr to nešlo.“ ospravedlnil sa. „To je v pohode. Poď dnu.“ povedala som a šla som do kuchyne.
Ležala som na posteli a skúšala som zaspať. Závesy v mojej izbe boli zatiahnuté a jediné čo som videla bol čas 02:14, ktorý ukazoval môj digitálny budík. Už sú dve hodiny ráno a ja ešte stále nespím, musím si oddýchnuť, povedala som si v duchu. Zajtra ideme so Zuzkou a Maťou stanovať, už sa teším. Zajtra si dobalím len pár vecí a budeme môcť vyraziť. „Sofia už spi!“ povedala som si nahlas. Zo zásuvky som vybrala svoj starý mp3 prehrávač, ktorý som sa snažila násilím zapnúť. Podarilo sa. Vliezla som späť do postele, do uší som si vložila sluchátka mp3 prehrávača a pustila som si svoju obľúbenú pieseň. Slová som poznala už naspamäť, tak som si ich potichu pohmkávala. Cítila som ako pomaly upadám do spánku, zrazu som zacítila vôňu lúčnych kvetov. Môj osviežovač vzduchu je nastavený tak, aby mi každú hodinu navoňal izbu novou dávkou vône. Zhlboka som sa nadýchla, aby som vôňu cítila čo najviac. Po pamäti som nahmatala svojho plyšového maca. Už som nerozmýšľala, zaspávala som.
