„Čo si dáš na pitie ?" opýtala som sa ho pokým si vyzúval tenisky. „Dám si mhm, čo mám na výber ?" nahodil zamyslený pohľad. „No tak ja pijem jablkový džús a .." skočil mi do reči: „Ten bude fajn." vybrala som pohár a prešli sme do obývačky. Pohár som položila vedľa svojho, otvorila som džús a naliala som ho do pohárov. „ Takže máš nejaký film ?" pozrela som na neho a popritom som zatvárala džús. „Čo tak Doba ľadová 3 ?" zasmial sa. „Wau, to by som brala." usmiala som sa. „Len si to musíme stiahnuť, ale je to so slovenský dabingom." povedal. „To si mohol povedať skôr. Bola by som to už stiahla." pozrela som na neho. „Ale aké by to potom bolo prekvapenie ? Sofia, ber trochu ohľadu na mňa. Som ťa nevidel celé leto. Mám aspoň o trochu viac času byť s tebou viac." povedal s úsmevom. „Tomu ver, že to bude maximálne polhodinka." povedala som zákerne „Zájdem po notebook." pomaly som vstávala z pohovky a šla som do izby po počítač. Prišla som do izby, zo zásuvky som vybrala nabíjačku, zobrala som počítač a vrátila som sa späť k Marekovi. Zapla som notebook a napojila som ho na nabíjačku. „Opäť nová ochranná fólia ?" spýtal sa ma. Prikývla som. „Ty rada vyhadzuješ peniaze na maličkosti ako vidím." povedal mi a obdivoval moju novú fóliu. „Maličkosti, ktoré potešia. Túto som navrhla sama. Aj pre teba mám dve." usmiala som sa. „V škole si bola naozaj veľmi aktívna." „Tomu ver. Na jednej fólii je tvoje auto, na ktoré šetríš a na druhej je upravená naša spoločná fotka. Pamätáš si na to leto, keď mi mama dovolila ísť s vami na dovolenku do Grécka ? Minule som pozerala tie fotky a našla som tam jednu takú, na ktorej sa obaja potápame v mori. Tak trochu som ju upravila a vytlačila som to ako ochrannú fóliu. Len pre teba." zasmiala som sa. „To si nemusela, ale som na ne zvedavý." usmial sa. Všimol si pozadie monitora. „Ešte stále si spolu s Andrejom ?" opýtal sa ma, keď si všimol, že ako pozadie pracovnej plochy mám našu spoločnú fotku. „Nie, ale ak sa pýtaš prečo mám ešte stále túto fotku ako pozadie, tak to preto, lebo som od konca školského roka nemala zapnutý notebook." vysvetlila som mu to. „Aha, ale aj tak nemal som sa pýtať." povedal a pozrel sa inam. „Nie, to je v pohode naozaj." usmiala som sa. „Tak poďme na to nie ?" položila som notebook na stôl a spustila som internetový prehliadač. „Jasné," odpovedal mi a naťukal adresu. „Tu niekde by to malo byť. Aha, tu je to." ukázal mi to. „Tak to daj sťahovať." povedala som mu a natiahla som sa po pohár džúsu.
Uvidím čo budem robiť zajtra. Mám pocit, že sa pustím do niečoho nového, alebo by som mohla dokončiť tú koláž, na ktorej pracujem. Marek sa na mňa usmial a ja som sa opätovne na neho usmiala. Som strašne rada, že ho mám. Vôbec netuší koľko toho pre mňa znamená. Nemám na neho slov, je perfektný. „Mhm, máš niečo nové ?" vytrhol ma zo zamyslenia. „Fú, tuším, že nič podstatné a ty ?" vykoktala som zo seba. „Nad čím si rozmýšľala ?" opýtal sa ma. „Pravdu ? O tebe." odpovedala som mu na otázku. „O mne ? Čo som zase urobil ?" zasmial sa. „Nič, nič. Len som sa zamýšľala nad tým, že nemáš ani len poňatia koľko toho pre mňa znamenáš," pozrela som na neho ale nič nehovoril a tak som pokračovala, „ Si osoba, bez ktorej sa mi neoplatí ďalej žiť. Si strašne dobrý priateľ, ktorý patrí do môjho života. Sme ako nejaké dve časti, ktoré do seba na milimeter zapadajú. Vieš ako myslím ?" opýtala som sa ho. „Viem." usmial sa. „Povedala si to nádherne, si človek, ktorého nechcem nikdy stratiť." povedal. „Súhlasím." nežne som sa usmiala. Začula som ako sa otvárajú dvere. „To bude mama," povedala som a išla som jej oproti. Narazili sme na seba v hale. „Ahoj mami," usmiala som sa. „Ahoj Sofi, aký si mala dnes deň ?" opýtala sa ma pokým skladala tašky na zem. „Nič podstatné sa nedialo, len som bola s Marekom a teraz je u nás." odpovedala som jej. „Aha, Marek ?" vošla do izby, kde sme s Marekom a pozdravila ho, „Ahoj Marek, aké máš zatiaľ prázdniny ?" slušne sa ho opýtala. „Dobrý deň," pozdravil ju, „Len som doma, ale s rodičmi plánujeme ísť na Barbados, pýtal som sa rodičov či by s nami nemohla ísť opäť Sofia a súhlasili. Mohla by ísť teda s nami na Barbados ?" nahodil svoj žiarivý úsmev a ja so dokorán otvorila ústa. „Kedy si mi chcel o tom povedať ?" opýtala som sa ho. Neodpovedal mi a čakal na maminu odpoveď. „A kedy sa tam chystáte ?" opýtala sa ho v rozpakoch. On má na ňu taký vplyv, to ja nikdy nedokážem. Zachmúrila som sa. „Štrnásteho augusta, čo je v piatok budúci týždeň a ideme tam na dva týždne." prezradil svoj plán a šibalsky sa na mňa usmial. Ja ho asi prizabijem. Hromžila som v duchu. „No dobre, súhlasím, aj tak mám nejakú prácu," otočila sa ku mne, „Zlatíčko bude sa ti tam určite páčiť," usmiala sa na mňa a odišla do kuchyne vybaliť si veci. Hodila som sa na pohovku a s rachotom som na ňu dopadla. „To muselo bolieť," povedal Marek a pozrel na mňa. „To bolo nič oproti tomu čo schytáš teraz." zákerne som sa usmiala a hodila som po ňom najbližšie vankúše. „Dobre, dobre to stačí." volal na mňa Marek, „Sofia, kľud!" pokračoval. „No nie," zasmiala som sa. A naďalej sme sa obhadzovali vankúšmi. Na ten hluk prišla mama. „Sofia!" zvolala. „Áno ?" opýtala som sa a prestala som Mareka obhadzovať vankúšmi. „Čo robíš, preboha ? Poď so mnou musíme sa porozprávať. Zachvíľu príde." povedala na Mareka, ukázala na mňa prstom aby som šla za ňou. „Máš šťastie," povedala som a odišla som do kuchyne, tam na mňa čakala už mama. „Áno mami ?" opýtala som sa jej. „Sofia, asi sa pýtaš prečo som ti dovolila ísť s Marekovou rodinou na Barbados." pozrela na mňa. „Je to pretože ja odchádzam budúcu sobotu na pracovnú cestu a ty by si musela ostať sama doma a to by som nechcela. Posielať ťa za otcom by tiež nebol najlepší nápad." vyklopila na mňa svoje plány. „Prečo si mi to nepovedala skôr ?" opýtala som sa jej. „Dozvedela som sa to až dnes, a keď mi Marek navrhol či by si nemohla ísť s nimi, padlo mi to ako dobrý nápad a aspoň navštíviš Karibik." rozčarovane sa na mňa usmiala. „Myslíš vôbec na mňa ? Vieš čo chcem ja ?" zvýšila som na ňu hlas. „Čože ?" opýtala sa ma. „Vieš po čom túžim ? Čo chcem ? Či tam vôbec chcem ísť ?" naďalej som zvyšovala hlas. „Sofia, ja ti nerozumiem." povedala tichým hlasom. „Ty mi nikdy nerozumieš," zašepkala som. „Neboj, pôjdem tam," vykoktala som zo seba a s plačom som sa rozbehla do izby. Zachytila som Marekov zmätený pohľad a vbehla som do izby. S rachotom som zabuchla dvere a s plačom som sa hodila na posteľ. Nechápala som. Prečo som to vôbec urobila ? Veď tam chcem ísť, tak prečo to robím ? Pravda je ale tá, že mama nevie čo chcem a po čom túžim. Svoj plač som sa snažila tíšiť vankúšom, do ktorého som plakala. Po chvíli som začula tiché klopanie na dvere. „Sofia ? To som ja Marek, mohol by som vojsť ?" opýtal sa ma. Chvíľu som neodpovedala, ale potom som zo seba niečo dostala, a tak Marek vošiel do izby. „Sofia," zašepkal, keď ma uvidel. Zavrel dvere na izbe, pribehol ku mne a zobral ma do náručia. Nevšímal si, že moje slzy mu zamočili tričko, len ma držal v objatí a hovoril mi: „To bude dobré." Presne to som potrebovala. Žiadne otázky. Po chvíli sa Marek vymotal z môjho objatia a ja som dopadla opäť na posteľ. Marek ma jemne pohladil po vlasoch a podával mi vreckovky. „Ďakujem," zašomrala som a zobrala som si ich. Usmial sa na mňa, keď som si utrela slzy. „Je ti lepšie ?" opýtal sa ma. „Trošku," odpovedala som mu na otázku a naďalej som si utierala slzy. „Prepáč mi tento môj výstup, neviem čo to na mňa prišlo." ospravedlňovala som sa. „To je v pohode, len si mi mohla povedať, že tam nechceš ísť." sklamane na mňa pozrel. „Nie, to je blbosť," obraňovala som sa. „Ja tam chcem ísť, chcem s tebou stráviť prázdniny, len to bolo pre mamu. Vôbec netuší čo chcem, po čom túžim. Je to komplikované." stratila som reč. „Ak by si sa chcela o tom porozprávať som tu pre teba, vždy." usmial sa na mňa „Ďakujem," opätovala som mu úsmev. „Myslíš, že by si mohol zostať dnes so mnou ?" opýtala som sa ho. „Myslíš na noc ? Zavolám mame, lebo mi odtrhne hlavu, že kde sa toľko flákam." zasmial sa. „Hneď som späť." vyšiel z izby a ja som sa posadila na posteľ. Ticho som čakala pokým sa vráti. Keď nebol so mnou dopadala na mňa prázdnota, cítila som sa ako keby som bola len ja, úplne sama. „Môžem tu ostať," vrátil sa späť do izby. „Už som to oznámil aj tvojej mame." prisadol si ku mne a ja som prikývla. „Ideme spať ?" opýtal sa ma a pozrel sa na hodiny. „Jasné," usmiala som sa a ľahla som si do postele. Marek si ľahol vedľa mňa. Veľa som toho už nevnímala, zaspávala som. Posledné čo som zaregistrovala boli Marekove slová: „Sladké sny..."
