Už ma nebozkával, len sa mi pozeral do očí. Rukami mi chytil tvár tak, aby som sa mu pozerala do očí. „Sofia," zašepkal. Usmiala som sa a čakala som čo povie. „Nechcel som, len už som viac nedokázal skrývať svoje city." „Viem," dotkla som sa jeho ruky a preplietla som si s ním prsty. „Bála som sa, že tým zničím naše priateľstvo." dokončila som za neho. „Avšak neľutujem to, čo som urobil." šibalsky sa na mňa usmial a ja som mu úsmev opätovala. Znovu ma pobozkal.
„A tak," vzdychla som si, keď som videla, že kufor len tak ľahko nezavriem. Pozrela som na Maťu. „Mohla by si mi pomôcť a nie len tak užasnuto sedieť ?" hodila som na ňu vražedný pohľad. „Kokos!" podišla ku mne a pomáhala mi s kufrom. „Aj tak to bolo na vás vidieť, vždy keď ste boli spolu. Z čoho vyplýva.. Ale aj tak!" pozrela som na ňu a zasmiala som sa. „Maťa prosím ťa, zazipsuj ho." „Okéy, teda ste spolu?" vychrlila na mňa. „Takže áno," stručne som jej odpovedala. „Sofi," pozrela na mňa tým jej Maťo-karhajúcim pohľadom. „Héy, roztápam sa z neho." odpovedala som. Letná láska, to mi predsa nie je treba. Ale Marek nebude len letná láska, on bude niečo viac. Zachytila som, že Maťa niečo hovorí: „.. on je taký úžasný. Wow!" skonštatovala. „Ruky preč." zasmiali sme sa. „Budeš mi tak chýbať." silno ma objala. „Aj ty mne. Veľmi." jej silné objatie som opätovala rovnako silno. „Neboj, ešte spolu budeme." povzbudzujúco som sa usmiala. „Ale to len pár dní," zosmutnela. „Ako sa vrátite o pár dní bude škola a budeš musieť odísť skôr, keďže intrák." mrzuto na mňa pozrela. „Viem, ale určite ešte niečo podnikneme." usmiala som sa. „Dobre." Niekto zaklopal na dvere. „Máš všetko zbalené?" ozvala sa mama a vykukla spoza dverí. „Áno, kufre sú zbalené!"
