1.júna je deň detí a zároveň vrcholí kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu. Kto si zaslúži väčšiu pozornosť ? Politici či deti ?
Kandidáti, aj tí s minimálnou šancou na zvolenie sa na mňa vyškierajú z každého rohu. Zapnem televízor a vidím nudný okrúhly stôl, zapnem rádio a počujem : "Platená politická reklama". Idem otvoriť poštovú schránku a vyskočí na mňa postavička vyrehotaného politika. Napriek tomu, že som o ňom v živote nepočul ( a to viem čítať ) teraz chce, aby som mu dal hlas v eurovoľbách. Je nemožné ich ignorovať, sú všade. Mám z nich zlý pocit.
Kandidáti minú obrovské peniaze na letáky,balóniky, guláše a podobné hlúposti. Možno majú pocit, že ich ľudia budú vďaka tomu voliť. Mýlia sa. Aj bez balónikov a letákov by ich volili (nevolili ). Slovenský volič je ovca. Čo povie predseda (ktorejkoľvek strany) je sväté (aj v stranách neokomunistov ). Slovenskému voličovi je srdečne jedno, či je na kandidátke študentka s nedokončenou strednou školou, hokejová legenda alebo univerzitný profesor. Rovnako je slovenskému voličovi jedno, či sa strana zaujíma o globálne otepľovanie, korupciu alebo rozvoj regiónov. Podstatné je, čo povie predseda. Začem búkvy ? Vsjo jásno ! Čo povie predseda to platí.
Možno by stálo za pokus najbližšie voľby zakázať akúkoľvek politickú reklamu okrem diskusií. Čo by sa stalo, keby sme zakázali všetky plagáty, reklamné panely, letáky, balóniky a podobné oblbováky ? Možno by účasť voličov vo voľbách prekvapila aj politológov a sociológov.
A zároveň určiť stranám, že sumu určenú na kampaň použijú povinne pre deti.
Že prečo ?
V sobotu som sa zúčastnil ako rozprávková postava na celkom milej akcii pre deti. Stovky detí prechádzali trasu okolo rybnníčka a cez les, kde ich čakali rozprávkové postavičky (v mojom prípade skôr postava). Zároveň ich zaujalo množstvo súťaží, zážitkov a sladkostí. V ten deň som stretol ( a snáď aj potešil ) mnoho detí. Niektoré boli rozjašené, vysmiate a niektoré boli utiahnuté. Chvíľami som rozmýšľal, čo ich trápi. Pri niektorých som mal pocit, že by sa mi (alebo niekomu koho nemajú ) možno aj chceli s niečím zveriť. Možno to nemajú niektoré z nich v živote ľahké ( na rozdiel od drvivej väčšiny politikov ), ale v ten deň som videl, že v istom okamihu boli všetky šťastné. Možno nie sú úplne šťastné v živote, ale v soboty boli šťastné a možno na chvíľu zabudli na svoje starosti.
Prečo by nemohli politici venovať peniaze deťom ? Určite by bolo užitočnejšie namiesto letáku politika, ktorý sa dokáže usmievať len raz za štyri roky pri fotení na plagát, vytlačiť pexeso s dopravnými značkami, druhmi stromov alebo zvierat. A bolo by určite efektívnejšie namiesto plagátov, balónikov a gulášu vytlačiť brožúrky upozorňujúce na sexuálne zneužívanie, nebezpečnosť internetu, alebo zorganizovať tábor pre týrané deti.
Ešte jeden postreh z akcie na deň detí :
Keď som pri súťaži podával cukrík asi 6 ročnému chlapcovi tak mi tento chlapček povedal :
"Ujo nechajte si cukríky. Ja ich mám už dosť, ja sa chcem len zahrať. "
Zachoval by sa tak niektorý politik , keď mu niečo ponúkajú ? ...
