Pri testovaní som sa stretol s rôznymi reakciami. Samozrejme najčastejšou reakciou kamarátov bola otázka, čo majú spraviť, aby aj oni dostali takéto auto na testovanie. Chápal som to, lebo už pri pohľade naň si toto auto získa Vaše sympatie. Aj keď zvonka nevyzerá ako mohutné, po usadení sa v jeho interieri Vás určite zaujme jeho priestrannosť.


Na aute ma, ako vodiča amatéra, ktorý nie je technický typ zaujali hlavne drobnosti, s ktorými som sa predtým nestretol, alebo som nemal čas ich vyskúšať, ktorých používanie som si však užíval :
Týmito "drobnosťami "boli hlavne :
Štartovanie bez kľúča
Pravdupovediac táto maličkosť ma zaskočila najviac, lebo keď som preberal auto tak som dostal do ruky kľúč a ten vlastne nebol kľúčom. Aspoň nie klasický, ale inteligentný kľúč, pri ktorom máte strosť len s tým, že ho musíte mať pri sebe ( trebárs v kabelke, peňaženke či vrecku ). Ešteže ma na to upozornili, lebo by som myslel, že som ho stratil.


Na začiatku na mňa rušivo pôsobilo ovládanie na volante, nakoľko som nebol na toto rozloženie zvyknutý. Po chvíli používania som si však zvykol, že pri ovládaní hlasitosti rádia nemám stláčať hlasitosť ako som zvyknutý, ale posúvať smerom hore alebo dole.

Šesťstupňová manuálna prevodovka
Auto s takouto prevodovkou som riadil prvýkrát a musím povedať, že vďaka rozumnému usporiadaniu rýchlostných stupňov bolo ich radenie intuitívne a jazdilo sa vcelku pohodlne. Určite to ako úľavu hlavne pri jazdách na dlhšiu vzdialenosť pocíti nielen motor auta ale aj Vaša peňaženka pri spotrebe. Mimochodom tá pri mojom kombinovanom používaní pohybovala okolo 6,1 l nafty na 100 km a to som to auto skutočne nešetril. V súvislosti s rýchlosťou musím spomenúť signalizáciu na zaradenie vhodnejšieho rýchlostného stupňa. Je to možno užitočná pomôcka pre vodičov, ktorí "necítia a nepočujú", ale mne osobne vadí, keď mi , ako hovorí ďalší kamarát :" auto kecá do šoférovania."
Stredová opierka medzi sedadlami s úložným priestorom.
Táto drobnosť ma potešila z dôvodu, že mám často plné ruky ( kľúče, mobil, doklady, foťák ) a často potom hľadám, kde som si ich v aute položil. V Hyundai ix 35 som s tým nemal problém, hodil som ich do až prekvapivo priestranného odkladacieho priestoru pod stredovou opierkou a bolo po probléme.
Senzory - zadné parkovacie
Potešia nielen sviatočných vodičov a vodičov samotárov, ale aj nás jazdiacich častejšie. Ja som s nimi nemal doteraz osobné skúsenosti, ale určite sú fajn výbavou hlavne pre vodičov, ktorí majú stres z cúvania. Sú síce tak citlivé, že pri parkovaní na lúke registrovali vyššiu trávu, ale určite sú fajn doplnkom.
Strecha panoramatická, ktorá zaujala hlavne moju staršiu dcéru (Šaša).
Auto som testoval počas prázdnin a tak som začal pobytom v lese neďaleko Moštenice, lesom neďaleko Poltára a pokračoval ZOO v Bojniciach či hradom v Slovenskej Ľupči.
Počas testu som stihol povoziť aj kamaráta z detstva, ktorý mi počas jazdy povedal, že do takého auta skáču ženy samé. Možno by skákali k nemu. Ku mne okrem manželky do neho skákali moje dve baby "Šašo " a "Lezúň ", ktorým sa auto zjavne páčilo, pričom Šašo nezabudol skonštatovať : "Keď mne sa ten Hyundai tak páči" Najviac sa jej samozrejme páčila panoramatická strecha, cez ktorú mohla počas jazdy pozorovať oblohu.


A " Lezúňovi " sa v aute páčilo tak, že sa si po jeho obhliadke po sklopení zadných sedadiel ustlalo v jeho batožinovom priestore a strávilo v ňou s maminkou noc.


Možem povedať, že na tomto aute sa naozaj jazdí výborne a je vhodné aj pre štvorčlenú rodinu, ktorá so sebou vozí kočík. Také samozrejmosti ako klimatizáciu, či airbagy spomínať nebudem.
Auto je na môj vkus až preplnené funkciami a doplnkami a medzi potrebnými a fajn ( ako sú regulácia osvetlenia palubných prístrojov, vstupy na USB, isofix, tempomat, ABS , či spomínané parkovacie senzory ) aj drobnosti, ktoré by mne osobne nechýbali , napríklad vyhrievanie všetkých sedadiel.
Nežnejšie polovičky musia byť okrem toho, že v týchto autách dobre vyzerajú ( inak manželka sa vyjadrila, že sekne aj mne) nadšené napríklad aj z asistenta rozjazdu do kopca, či slnečnej clony s osvetleným zrkadielkom.
Ako rodina sme ocenili, že sa malý "Lezúň " sa mohol v aute pohodlne napapať, prebaliť a nakoniec aj vypať. Stále ma zarážalo, že zvnútra auto vyzerá väčšie ako zvonka.
Takže aj keď som k tejto značke nemal dôveru po prejdení niečo cez tisíc kilometrov na Hyundai ix35 musím konštatovať, že som jej krivdil. Je to fajn autíčko mohutného vzhľadu, rozumnej spotreby a vyrobené na Slovensku.
Obľúbili si ho aj naše deti. Toto auto má však ako hovorí manželka jednu chybu, že nie je naše.
P.S.:Tento článok som napísal na základe oslovenia spoločnosťou Hyundai,ktorá mi za týmto účelom zapožičala auto na dva týždne, pričom nezasahovala do obsahu tohto článku.