Samotný zámer spracovať jednotný zákon pre všetky typy volieb je chvályhodným aktom ministerstva a treba ho hodnotiť len pozitívne. Základným predpokladom však musí zostať zachovanie možnosti každého občana za rovnakých podmienok na prístup k voleným a iným verejným funkciám. (Čl. 30 ods. 4 Ústavy)
Rovnaké podmienky na prístup k voleným funkciám predpokladajú rovnaké podmienky pri výkone kontroly priebehu samotých volieb.
V zmysle navrhovaného zákona do okresnej volebnej komisie a okrskovej volebnej komisie môže delegovať politická strana alebo koalícia, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná a v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získala aspoň tri percentá platných hlasov jedného člena a jedného náhradníka. Počet členov okresnej volebnej komisie a okrskovej volebnej komisie nesmie byť pritom nižší ako päť. V prípade, že je nižší tak zostavajúcich členov nominuje prednosta okresného úradu respektíve starosta obce. Teoreticky sa teda môže stať, že v obci alebo okrese bude spľňať podmienku 3 percent len dve strany a zvyšných nominuje starosta alebo prednosta okresného úradu ( naviazaný na vládu ) a teda sa môže stať, že jedna strana bude mať v okresnej a okrskovej volebnej komisii štyroch členov a zvyšné strany jedného. Pre samotné voľby a ich regulárny priebeh je podstatná práve činnosť jednotlivých okrskových volebných komisií v asi 3000 obciach v rámci Slovenska, ktoré jeden zástupca nominujúcej strany v ústrednej volebnej komisii nemôže ovplyvniť. Zo zásady by teda bolo potrebné, aby každá strana, ktorá podala kandidátnu listinu pre voľby do NR SR mala možnosť nominovať svojho zástupcu do každej volebnej komisie v každom okrsku.
Róbert Kaliňák má úplnú pravdu v tom, že náklady na volebné komisie sú vysoké a je potrebné tieto náklady znížiť. Všetci tiež vieme, že časť členov volebných komisií, ktorých bolo často viac ako voličov vo volebnom okrsku, voľby vôbec nezaujímajú a prišli si len zarobiť. Toto je možné z dôvodu, že podľa navrhovaného ( aj dnes platného) zákona člen okrskovej volebnej komisie a zapisovateľ volebnej komisie majú v deň konania volieb nárok na odmenu a výška odmeny za výkon funkcie člena volebnej komisie a výška odmeny za výkon funkcie zapisovateľa volebnej komisie v deň konania volieb sa ustanovuje v sume, ktorá pripadá na jeden pracovný deň z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, odmenu členovi okrskovej volebnej komisie vypláca obec.
Aby sa predchádzalo takýmto špekulatívnym členom volebných komisií nie je potrebné zakázať prístup novým a malým stranám nominovať členov do volebných komisí, ale dať do zákona ustanovenie, že tieto strany môžu nominovať člena volebnej komisie, avšak takýmto členom nepatrí odmena zo strany štátu, ale náklady znáša strana, ktorá zástupcu nominuje alebo samotný člen volebnej komisie. Ak má strana a člen záujem o skutočné sledovanie priebehu volieb, tak tieto náklady bude ochotne znášať, prípadne bude členom komisie bez nároku na odmenu, z presvedčenia. Tak sa stane, že sa ušetria náklady na činnosť volebných komisií a zároveň nikomu nebude upreté právo na kontrolu priebehu volieb v jednotlivých okrskoch a okresoch.
A tak bude spokojný aj šetriaci minister vnútra aj kontrolujúci aktivista.
Hromadnou pripomienkou bol tiež napadnutý návrh zákona o volebnej kampani, kde aktivisti okrem iného žiadajú, aby bolo z návrhu zákona stiahnuté ustanovenie, ktoré zakazuje iným ako kandidujúcim subjektom viesť volebnú kampaň, pričom volebnou kampaňou je akákoľvek činnosť politickej strany a kandidátov smerujúcich k propagácii ich činnosti, cieľov a programu smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľom za účelom získania volenej funkcie. Zákon by teda zakázal podporu kandidátov ( aj nezávislých ) iným subjektom ako sú napríklad neformálne združenia, športové kluby, profesné organizácie a podobne. V praxi by teda bolo odopreté veľkej skupine obyvateľov právo na slobodu prejavu, právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, obrazom a rozširovať svoje idey, ktoré s garantované v článku 26 Ústavy Slovenskej republiky.
Myslím, že nie je dobré brániť občanom a iných subjektom pred voľbami povedať, kto je podľa nich dobrý a kto je podľa nich zlý. Za ľudí totiž nehovoria úsmevy na bilbordoch, ale práca a správanie sa ku skutočným ľuďom a ich osudom aj v medzivolebnom období. A týchto ľudí treba pred voľbami vypočuť, aby sme sa z ich skúseností poučili.
