Inštitút verejného ochrancu práv bol zavedený do slovenského právneho poriadku z dôvodu, aby ako orgán nezávislý od výkonnej moci nastavil verejnej správe zrkadlo, aby táto videla ako jej pôsobenie vidí obyčajný občan, ktorého problémy má prioritne riešiť. Inštitút mal byť strážcom plnenia si úloh verejnej správy ( počínajúc zákonnosťou činnosti polície či prokuratúry a končiac výškou stravnej jednotky v reedukačných zariadeniach ) a prostredníctvom "pohľadu z vonka " mal upozorňovať orgány verejnej správy na oblasti, kde to vo vzťahu občan - štát z rôznych dôvodov nefunguje.
Aj napriek skutočnosti, že zákonodarca na Slovensku ombudsmana vyzbrojil určitými právomocami, nemožno inak, len konštatovať, že inštitút ombudsmana v slovenskej realite uvedené poslanie plniť len mal. Reálne sa však na Slovensku stal ombudsman, aj zásluhou bývalej persóny na tomto poste, len povinným prvkom aparátu verejnej správy, a zalepením očí predstaviteľom vyspelých demokracií, kde tento inštitút skutočne efektívne funguje, aby bolo možné deklarovať, že aj na Slovensku verejného ochrancu práv máme. Skutočne ? Koniec koncov nebol by to jediný inštitút, ktorý máme v našom právnom poriadku pro forma.
Nechajme bokom politizáciu tohto inštitútu a útoky z pravej či ľavej strany politického spektra a skúsme sa pozrieť na podstatu. Ombudsman má byť mostom pre tok informácií medzi občanom a štátom v oblastiach, kde to nefunguje a kde napríklad legislatíva nechala dieru, ktorú nikto nevidí, a je potrebné ju zaplátať. Nezaoberajme sa osobou, ktorá v súčasnosti funkciu zastáva, ale berme do úvahy podstatu funkcie. Mali by sme si uvedomiť, a hlavne tí nepočúvajúci v NR SR, že ombudsman prednáša problémy občanov a ukazuje na nedostatky. Či sa to verejnej správe páči alebo nie.
Obyčajný občan, volič by sa pri pohľade na to ako ním volení poslanci ignorujú správu mal zamyslieť nad tým, koho vlastne za svojho zástupcu v parlamente volil. Ako môžu volení zástupcovia v parlamente zastupovať záujmy svojich voličov, keď nechcú počuť ich problémy ? Volič by si mal položiť otázku, či keď sa on obráti na ombudsmana so svojim životne dôležitým problémom, jeho problém verejná správa rovnako odignoruje ako to spravila pri správe ombudsmanky ?
Keď už poslanci parlamentu nepoznajú problémy prostého ľudu, lebo žijú vo svojich, od reality oddelených skleníkoch, mali by aspoň počúvať tých, čo problémy ľudí registrujú. Keď už nie z úcty k funkcii, ktorú honosne nazvali verejným ochrancom práv, tak aspoň z úcty k svojim voličom.
Hádam si volič, ktorý ich do parlamentu zvolil, zaslúži viac pozornosti ako len počas volebnej kampane. Alebo majú páni poslanci iný názor ?
