Bola sobota večer, služba ako každá iná. Zazvonil telefón a odchádzam na prípad. Páchateľ napadol obeť v jej vlastno dome.
Po príchode na miesto zisťujem, že kolegovia zadržali na mieste činu páchateľa. Mladý 20 ročný celkom normálne vyzerajúci chalan. Moderné oblečenie, upravený zovňajšok. Však na jeho reakciách a pohľade sa mi však niečo nezdá. Po skúške na alkohol zisťujem, že nepil. Bohužiaľ pri pohľade na neho je mi jasné, že je pod vplyvom....
Z odborného hľadiska bol prípad jasný. Páchateľ neoprávnene násilím vnikol do bytu iného a tam ho napadol. Vzhľadom na dôkazy, ktoré som mal som mu vzniesol obvinenie. No keďže to nebolo jeho prvé závažné porušenie zákona, z dôvodu, že by mohol v páchaní trestnej činnosti pokračovať spracoval som návrh na jeho vzatie do vyšetrovacej väzby.
Na druhý deň mi zvoní telefón. Na druhom konci linky je uplakaná žena. Po chvíli zisťujem, že sa jedná o matku páchateľa z prípadu, ktorý som riešil v noci. Informuje sa na syna. Z hľadiska matky pochopiteľné. Vysvetľujem jej, že sudca má 48 hodín na to, aby rozhodol o vzatí jej syna do väzby alebo prepustení na slobodu. Ešte jej sľúbim, že jej dám vedieť, ako to s jej synom dopadlo, však je jeho matkou, má o neho strach. Skladám telefón.
Nasledujúce ráno sa mi ozvala znova. Úpenlivo ma prosí, či jej neviem povedať čo je s jej synom. Snažím sa ju upokojiť tým, že jej syn je mladý, celý život má pred sebou, snáď ho sudca pustí. "Viete", odvetí mi ona, " Ja nechcem, aby ho pustili." Bude to pre neho lepšie, dodáva. No z jej slov cítim, že má svojho syna nepochybne rada.
Jej reakcia ma zarazila. Aké asi musí prežívať pocity matka, ktorá je schopná povedať policajtovi, že dúfa, že jej syn nepôjde na slobodu. To dieťa vychovávala od narodenia, strala sa o jeho výživu, zrážala mu teplotu, keď bol chorý a vodila ho do škôlky, školy. Tešila sa z jeho detských úspechov.
Čo musí prežívať matka, ktorá chce vidieť svojho syna vo väzení a nie na slobode ? Rozmýšla nad tým, kde spravila chybu ? Rozmýšľa, či sa tomu dalo zabrániť ? Možno prežíva sklamanie, strach.
Syn nakoniec skončil vo vyšetrovacej väzbe.
Jeho matka, s ktoru žil v spoločnej domácnosti sa mohla konečne vyspať, nakoľko, ako som sa neskôr dozvedel, keď syn prichádzal domov pod vplyvom tak sa musela zamykať v izbe, aby jej v drogovom opojení neublížil.
Ktovie o čom rozmýšľala prvé noci sama v dome. Ako na neho spomínala ?
Z jej vyjadrenia som vycítil, že mu radšej dopraje život vo väzení ako slobodu s neistým a možno blízkym koncom v objatí drogy.
P.S.: Bohužiaľ tento príbeh je pravidvý.
