Pri prezentovaní svojej činnosti predstavitelia polície často ohurujú verejnosť štatistikami. Jedná sa o štatistiky typu :" V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástla objastnenosť na sledovanom úseku o 0,2 percenta." Pri takejto informácii by malo občanovi srdce poskočiť o radosti. Má ale na takúto radosť skutočne dôvod ? Akú vlastne chcú ľudia políciu ?
Naozaj ľudí zaujíma o koľko ( väčšinou desatín percenta či percent ) stúpla objasnenosť "vybraných druhov trestnej činnosti" ? Ľudí to právom nezaujíma.
Ľudia chcú od polície niečo iné. Chcú, aby sa po zotmení nebáli vychádzať na ulicu (najmä dnes, keď obce vypínajú pouličné osvetlenie v rámci šetrenia ) a aby sa rodiny s deťmi nebáli chodiť na štadióny v obave, že ich trafí fľaša, alebo letiace sedadlo. Jednoducho ľudí zaujíma len pocit bezpečia a skutočnosť, že polícia bojuje so skutočným zločinom. Ľudí nezaujíma nárast počtu zistených priestupkov a suma,kotrá bola vyzbieraná na pokutách.
Na niektorých úsekoch hodnotenia policajtov prežil systém z čias socializmu. Policajná štatistika ako systém hodnotenia práce polícia sa pre niektorých stala posvätnou. Sleduje sa kto, koľko, čoho a za aké obdobie nie z hľadiska riešenia kriminality v problémových oblastiach, ale z hľadiska hodnotenia práce policajtov. Možno by sme si mali viac uvedomiť, že policajti sú tu pre ľudí a nie ľudia pre políciu. Malo by v zásade platiť, že polícia má v prvom rade pomáhať a chrániť. Samozrejme si pod pomocou nesmie predstavovať pomáhať ukladaním pokút napľňať štátny rozpočet a svojou činnosťou chrániť pred stíhaním páchateľov organizovanej kriminality (často s politickým krytím ) a umožniť im prerastať do verejného života. Jednoducho polícia má chrániť jednoduchých ľudí a títo to majú cítiť.
Je pravdou, že okrem deklarovaných štatistík objasňovania kriminality, zlepšenia na úseku dopravnej nehodovosti si polícia robí dobré meno aj v rámci prevencie najmä vo vzťahu k výchove detí.
Myslím, ale že občajným (nie Matovičovým ) ľuďom predsa len čosi v jej práci chýba. Chýba im pocit, že polícia naháňa tých zlých. Chýba im pocit, že jednoducho naháňa darebákov, ktorí majú sedieť vo väzení.
Ľudia majú pocit, akoby organizovaný zločin na Slovensku zmizol. Nebyť toho, že sa občas objaví skupina Vietnamcov so svojimi záhradkami marihuany, páchatelia (väčšinou sólo ) pri bankových lúpežiach a pár autíčkárov, tak človek má pocit, že podsvetie na Slovensku ani nie je.
Obyčajný človek má pocit, že na Slovensku neexistuje výpalníctvo, detská pornografia, obchodovanie so zbraňami, kupliarstvo, vydieranie, úžera,korupcia pri štátnych zákazkách, trestná činnosť v oblasti samosprávy či nelegálne obchodovanie s odpadmi či podvody v rámci eurofondov. Je to však skutočne tak ? Skutočne táto kriminalita zmizla Skutočne na Slovensku neexistuje skrytá, latentná trestná činnosť ?
Myslím, že slovenská polícia je schopná bojovať s takouto trestnou činnosťou. Musí to však od nej niekto požadovať. A v neposlednom rade musí mať na tento boj také podmienky, aj legislatívne, ktoré jej tento boj umožnia viesť efektívne. Napríklad v tom, že legislatíva nebude neustále zvyšovať práva obvineného a podozrivého.........
