Prišli, veľa neutratili, moc nám nedali zarobiť a všetko tomu zatiaľ nasvedčuje, že si odvezú najcennejší kov. A to sme veľkohubo napínali svaly pred našim "veľkým bratom", rokmi viac svetovo preferovaným a uznávaným.
Cibrili sme našu hru, ktorej systém viacerí bežní ľudia len tak ľahko nepochopili, ale keď to bolo jasné nášmu trénerovi spoza veľkej mláky, tak je to potom super svetové. Veď príprava je dôležitá! To vedeli aj organizátori a pripravili čarokrásny stánok, síce trochu drahý, ale čo už - komfort a kvalita niečo stojí. To, že sa hralo niekedy ako na rybníku, nás trápiť nemusí, veď oficiálny protest sme neobdržali, tak je všetko v poriadku.
A kedže sa jedná o svetový šampionát, pripravili sme si svetové ceny, nad ktorými sa "starší brat" len pousmial a šiel radšej na "gambáče" do lacnejšieho pohostinstva. Našu svetovosť nám dokázal nabúrať aj vo vzájomnom zápase, kde naším svetovým hviezdam ukázal ako sa pobiť o národné farby. Razom sa zmenil aj bojový pokrik "My sme tu doma!" na "My jsme tady doma!".
Takže "Slovač" koniec revolúcie, žiadna ďalšia vzbúra sa už tohto roku konať nebude, transparenty dole a hajde na pánske muklovať. Ešte buďte radi, že vám Mikloš nestihol zdvihnúť dane.
