Tomas Baksay
Orava Vás víta !
Vybral sa raz kamarát Ondro ešte s dvoma dalšími na festival do Trenčína. Taká pohodička. Vláčikom od Martina do Vrútok a potom ďalej až hen do mestečka pod hradom Matúša Čaka.
Vybral sa raz kamarát Ondro ešte s dvoma dalšími na festival do Trenčína. Taká pohodička. Vláčikom od Martina do Vrútok a potom ďalej až hen do mestečka pod hradom Matúša Čaka.
Sedeli oproti sebe za veľkým stolom v ponurej nálade. V miestnosti bolo šero, len malá stolová lampa obďaleč vrhala skromné paprsky k sediacim pánom.
"Ešte si musím vziať svojho macka", tak trochu podráždene, ale aj s badateľným smútkom v hlase odpovedalo malé päťročné dievčatko na nástojčivosť svojej mami. Tá si opäť, ako už dnes nespočitateľne veľakrát, iba povzdychla, jedným okom hľadiac na dcéru, odchádzajúcu práve do svojej izbičky a druhým na nervózne sa prechádzajúcu polovičku v predsieni bytu, avšak akútna povinnosť "spraviť sa krajšou tu a teraz" momentálne predčila všetky ostatné.
Zmeškal som vlak. Rovno pred nosom mi ufujazdil plnou parou k mojej domovine. No nič, povedal som si, za hodinku ide ďalší a aspoň si kľudne vychutnám "tradičnú" slovenskú tresku s dvoma rožkami v pristavenom vlaku bez natrasania sa po výhybkách a oblúkoch koľajníc.
Kebyže Ježiš chodí so svojimi učeníkmi po tejto Zemi v tejto dobe, možno by im rozprával nasledujúce podobenstvo. V jednej dedine žili dvaja remeselníci. Prvý mal jedného syna a druhému sa pošťastilo mať troch.
Tak a olympijské hry sa už začali. Teda nie ešte tie skutočné v ruskom Soči, ale tie naše stolnohokejové u kamaráta v obývačkovom "Soči". Dokonca u nás bývajú takéto hry častejšie ako len raz za štyri roky. Aj majstrovstvá v hokeji hrajeme viackrát v roku, niekedy "mastíme" i v júli, keď je vonku plus tridsaťpäť.
Môj známy mal problém s počítačom a tak sa mi ozval, či by som mu s tým nepomohol. Pôsobí ako rímskokatolícky kňaz v jednej neveľkej dedinke. Dohodli sme sa na piatok podvečer, no čo čert nechcel, resp. možno chcel, nakopilo sa toho v práci povyše hlavy a tak som za ním zašiel až v sobotu.
Hneď v prvý najštedrejší deň zo všetkých štedrých v roku je s babkou už o piatej ráno zle. Teda aspoň ona si to o sebe myslí. Meráme tlak - 130/85. Po hodine vysvetľovanie, že ja mám bežne v práci o pár desiatok vyšší a som stále tu, je babka upokojená. No spať sa jej už nechce. A ani nám nie.
"Východ sa sťahuje na západ", počúvame častokrát z médií najmä po veľkých sviatkoch. Je to samozrejme v súvislosti z prácou a ľuďmi, ktorí si ju nevedia nájsť v blízkosti svojich domovov. No nájdu sa aj jedinci, ktorí putujú opačným smerom.
Podvečer pred Štedrým dňom. V ordinácií zvoní telefón. Starší pán v bielom plášti zodvihne hlavu od papierov a rutinným "Haló, tu doktor ..." sa snaží prijať informačný tok od volajúceho na opačnej strane linky. No kde nič, tu nič. Skúša to znova a ešte raz. Už už sa chystá zložiť, keď vtom započuje v slúchadle tichý vzlyk.
Jedného pekného dňa sa v zemi zjavila asi poldruha metra široká diera. Náhodne okoloidúci turista, ktorý skoro do nej spadol, ihneď zalarmoval príslušné úrady po tom, čo zistil, že mohutný kameň, hodený do nej, vôbec nepočul dopadnúť na jej dno. Odborníci skúmali a skúmali, no zistili len to, že jej hĺbku nijako nevedia zistiť.
Blížia sa dni, o ktorých sa možno najviac z celého roka hovorí ako o chvíľach pokoja, lásky, zvýšenej miery ohľaduplnosti voči ostatným.
Koniec novembra. Sychravé, nepríjemné, usmoklené počasie. Človek sa iba tak motá po dvore, niečo urobí, ale ani sa mu veľmi nechce. Tak ako slnku na oblohe. Na pár hodín si len tak výjde na špacír, trochu sa poobzerá po krajine a hneď sa beží skryť za obzor.
Možno ste ich už aj niekedy stretli, alebo sa vám priplietli pod nohy, čo oni radi. Ako mne naposledy, keď som opravoval plot u rodičov na dedine. Kto sú to tí škrobáci ? Sú to predovšetkým ľudia z mäsa a kostí, no vyznačujú sa typicky svojskými vlastnosťami. Všeobecne rozoznávam tri druhy škrobákov. Tak poďme si ich pekne po poriadku zadefinovať.
Kubko sa nám oženil. Veď prečo by aj nie. Vek cez tridsať, skúseností s opačným pohlavím na rozdávanie a pokiaľ nechcel prísť svojmu potomkovi na stužkovú o paličke a s protézou v ústnej dutine pomaly najvyšší čas.
Samo si otvoril malý obchod s potravinami na periférií mesta a aby uživil svoju zatiaľ trojčlennú rodinku, otvorené mal dlho do noci. Celkom sa mu to vyplácalo, lebo vždy sa našli ľudia, ktorí niečo potrebovali i po ôsmej večer a nechcelo sa im práve štartovať svoje auto do supermarketu.
Prednedávnom ma poprosil sused, postarší pán užívajúci si už niekoľko rokov zaslúžený dôchodok, rozlúštiť záhadu kódovaného jazyka v dopise od poskytovateľa telekomunikačných služieb.
Po náročnom víkende zase v práci. Žeby oddych ? Ani myslieť, makám od skorého rána. Telefóny zvonia, „bajty“ sa rozliezajú spod mojich prstov do celého sveta a keď mám konečne pár minút na chladnú kávu, nedá mi popri chlipaní nepozrieť víkendové rezultáty naších športových „hviezdičiek“.
Začalo to telefonátom z Ruska. Prezident tamojšej futbalovej asociácie Sergej zavolal začiatkom septembra minulého roka trénerovi Vladovi. Samozrejme rozhovor prebiehal v ruštine, no hlavne pre mladšiu generáciu, ktorá uprednostňuje v tejto dobe najmä západné jazyky, si dovolím spraviť preklad do slovenčiny.
Chcel by som Vám predovšetkým poďakovať za odvedenú prácu a popriať “hodne štěstí“. A to bude tohto roku rozhodne potrebné.