Zhliadnúc na štatistiky moje obľúbené, kým pred desiatimi rokmi hralo v NHL cez tridsať naších hokejistov, teraz je ich tam tretina a bohužiaľ počet klesá. Ťažko potom očakávať nosnú silu čo i len pre prvé dve päťky. Keď sa k tomu pritrafí nejaké to zranenie, či pochopiteľná únava po dlhej a náročnej sezóne za morom, kostra tímu z Európy je logické vyústenie Vašej snahy.
K tomu donominovať elitný útok „Štěstíčko, Klika, Náhoda“ ako u západných bratov a susedov, nezabudnúť ani na našu podtatranskú ligu, kde je tiež zopár akcieschopných mladíkov, či staríkov a možno sa dočkáme po prvom zápase s Kanadou nasledovných titulkov v zahraničnej tlači „Sykora powers Slovakia to win“ alebo „Roberto Luongo allowed four goals on 20 shots“ alebo „Pro největší hvězdu v tímu Kanady Sidneyho Crosbyho další rána po vyřazení z prvního kola play-off NHL“.
To by sa srdce nejedného Slováka potešilo. Určite viac ako poznámka komentátora počas tretej tretiny zápasu „... akcia skončila ako obyčajne v rohu klziska, kde po zbytočnom faule nášho hráča bude nasledovať ďalšia presilovka a tie vedia Švajčiari zatiaľ v tomto zápase dokonale využiť na strelenie gólu...“
Ja len skromne dúfam, že „po-kutní“ ťahúni mužstva si konečne nájdu lepšie strelecké pozície a pred bránkou súpera. A kebyže stále nie, tak nech triafajú jamky na minigolfe dokiaľ sa nenaučia.
